Založ si blog

Ako vo väzení.

Dlho som váhal, či napísať tento príspevok, nakoľko už pár krát niektoré veci zazneli, či už v TV alebo v iných formách médií a vždy boli zo strany štátu popreté. Váhal som zo strachu, lebo tento boj si nie je rovný čo sa zbraní týka, ale keďže strach sa zatína hlbšie ako nôž, budem odvážny.

V súvislosti s koronavírusom a s karanténou často počuť: sme ako vo väzení. Preto vám chcem priblížiť, čo to znamená ako vo väzení, že to čo väčšina ľudí teraz väzením nazýva, by bolo pre nás vykúpenie. Na začiatok zabudnite na seriály ako PRISON BREAK, kde sa schádzajú ľudia na krásnom zelenom trávniku a po pol hodine príde titulok o 5 rokov, brána sa otvára a z nej vychádza človek s rovnakým výzorom ako keď ho zavreli. To čo opíšem, bude môj pohľad, moje skúsenosti, moje zážitky z väzby. Vo väzení nemáte slobodnú vôľu, nemôžete ísť do inej miestnosti, nemôžete si pozrieť čo nové vo svete, chatovať s blízkymi. Nemôžete sa ísť prejsť do záhrady, ale čo je najdôležitejšie, objať tých čo milujete. Väčšina je zavretá v malej miestnosti, ktorá je v havarijnom stave, nevidíme slnko, mesiac a za oknom máme mreže. Nemôžeme si vyberať s kým trávime čas, často krát sme šiesti, ôsmi, dvanásti v cele, ktorá je vybavená jedným umývadlom, jedným záchodom. Je rok 2020, v niektorých ústavoch ešte existujú takzvané šlapáky, čo sú záchody pripomínajúce umývadlo vsadené do zeme. Viac menej sa vyprázdňujete po stojačky a áno, je to nechutné. Smrad je pri takomto zariadení samozrejmosťou. Väčšinou boli nahradené klasickými záchodmi, ale zopár sa ich ešte nájde. Päť až desať rokov dozadu boli iba šlapáky. Na noc ste do diery museli vopchať plastovú fľašu, aby vám tam nevybehol potkan. Raz sa mi na cele pokazil záchod a prišiel opravár, s ním strážnik-bachar-príslušník a vravel mu: „ načo sa montovali záchody, týmto stačia staré dobré šlapáky, tie sa nekazia.“ Akoby som tam ani nebol. Podľa môjho názoru je strašné, keď v 21. storočí existuje takáto forma podmienok. Ak máte radi hygienu, musím vám povedať, že sprchovanie býva dva krát do týždňa, dva zo siedmych. Tuším má byť náš pobyt resocializačný, takže celkom iste pôjde o akúsi vedeckú štúdiu, ktorá skúma ako pomocou obmedzenej hygieny zlepšiť návyky správania. Sprcha, často krát na inom poschodí, čiže v zimnom období s premočenou hlavou akurát dobre prechladnete. Prúd býva asi taký ako keď močí dvojročné dieťa a štyroch z desiatich sprchovaných nezastihne teplá voda. Čo je však podľa môjho názoru horšie, je niekedy spoločnosť. Niektorí spoluväzni sú s vodou nepriatelia a poviem to na rovinu, smrdia až vám skrúca nos. Ďalší berú tabletky na ukľudnenie, aby lepšie znášali svoj údel, alebo sa voči nemu skôr otupili. Ak máte citlivé uši a vadí vám chrápanie, nevyspíte sa. Nijako si nepomôžete. Ujsť nemôžete a von vás nepustia. Navyše, počas noci nás musia každú hodinu kontrolovať, vraj či sme sa neobesili a pri tom zažínajú svetlo. Neviem, ale mňa to vždy prebudí. Väčšinou rádio a svetlo nemôžete ovládať, čiže vám vypaľuje rohovky očí celý deň. Postele sú tvrdé a kaličia vám chrbticu, ktorá s minimálnym pohybom a nedostatočnou starostlivosťou zhoršuje vaše zdravie. Vychádzky sú v betónových blokoch, ktoré sa od cely líšia iba tým, že nad hlavou nemáte strop, ale mreže.  Obloha bez mreží? Neviem ako vyzerá. A keď to nezvládate a chcete počuť rodinu, môžete zavolať domov. Ak máte dostatok peňazí. Veľa peňazí. Hodina volania vás vyjde na 10-12 eur. Skúste si to zrátať a podľa vzorcov matematiky a zdravého rozumu zistíte, že niekto sa na tom riadne nabaľuje. Len pre informáciu, v Rakúsku je to 3x lacnejšie. Nevadí, veď raz do týždňa vás vezmú do bufetu, kde si môžete uľaviť nejakou sladkosťou. A doplniť zeleninu a ovocie, lebo v strave býva väčšinou iba mrazená a tá má asi toľko vitamínov ako prokuratúra ľudskosti. A tu prichádza druhá fáza. Ceny sú často aj 5x vyššie ako vonku. Pýtam sa prečo? Prečo musí niekto platiť 3 eura za to, čo stojí bežne 0,55 eura? Nie je to len obyčajné ožobračovanie? Prečo nie sú štátom zastrešené ceny v bufetoch, prečo majú tieto prevádzky súkromníci, ktorí na tom takto nehorázne zarábajú?

Podľa mňa je spravodlivosť trestať raz za čin a nie vo viacerých formách. Nie je strata slobody sama o sebe najväčším trestom? Prečo nás stojí, ako tak dôstojný život, zase viac, keď sme závislí na eurách čo nám pošlú rodiny? Existuje na to výraz: ožobračovanie a skvelý biznis.

Ďalším peklom sú eskorty. Nikdy som sa necítil horšie ako na prvej eskorte. Je to prevoz do inej basy, či už z dôvody dákeho úkonu, či výsluchu. Po prvý raz som si vravel, uvidím stromy pri ceste, stromy, autá, ľudí a zeleň, od ktorej ste úplne odtrhnutí. Takže celý svoj život, všetky svoje veci zbaliť do jednej tašky, ráno o 5h ma vyzliekli do naha, aby zistili či niečo nepašujem (čo je mimochodom ponižujúce v rozpore s právami na dôstojné zaobchádzanie. V iných krajinách vám spodné prádlo nemôžu vyzliecť), musel som sa nahý predkloniť, veď v konečníku môžete prenášať.. ani neviem čo. Keďže som s drogami nikdy skúsenosť nemal, príde mi to zbytočné a so spodným prádlom som vyzliekol  posledný symbol toho, že nie som iba zvieratko. Potom som sa obliekol, spútali ma tak natesno, že zápästia som mal ešte dva dni červené. Povedali nám, že pri pokuse o útek budú voči nám použité smrtiace zbrane a do toho na nás štekal vlčiak na reťazi. Prešli sme spútaní do autobusu, ktorý mal zabednené okná a v ňom boli dve miestnosti oddelené mrežou. Na mreži zavesený antibakteriálny prípravok, takže keď nás usadili do sedadiel, príslušníci si vydezinfikovali ruky. Ako som sa cítil? Ako špinavý pes, po ktorom sa musia utrieť, na druhej strane toto opatrenie chápem. Štyridsiati v autobuse, dusno a smrad. Medzi jednotlivými ústavmi prestupujeme, niekedy nás na hodiny zavrú do ciel a čakáme. Raz som čakal 10 hodín a bol som tam s vrahom a so starcom, čo znásilnil dieťa. Po prvý raz v živote som si pripustil, že sa obesím a trvalo dva dni, kým som sa psychicky vzchopil. Nehovoriac o tom, že mnohí sú len vo vyšetrovacej väzbe a platí prezumpcia neviny. Teda mala by platiť, mali by sa správať ako k nevinným. Pokým nie sú súdom odsúdení. Ale…

A čo do tejto doby nepatrí, je jednoznačne násilie. Nie medzi väzňami, ale zo strany príslušníkov. Dôvody sú niekedy úplne smiešne a skôr mám pocit, že ide o osobné komplexy. Nepoviem ak ide o sebaobranu, ale nie biť starých dedov, ak niečo odvrkli.

Človek, ktorý 60 rokov žil dôstojný život, zavreli ho do väzby, lebo si nabral za tašku kukurice na cudzom poli, nie je zvyknutý na taký prístup, aký k nám mávajú. On verí, že je obeť a že má právo ozvať sa. Majú aj iné prostriedky, ako dať človeku lekciu. Násilie na mieste, kde má prísť k zmene rozmýšľania, nemá čo hľadať, nie voči ľuďom, ktorí nie sú násilní a čo je najdôležitejšie, nemôžu sa brániť. V tomto prípade ide o tyraniu. Jediný ústav, kde to nie je také strašné s podmienkami, je Bratislava, no i ten pred 4 rokmi patril k mnohým, kde bolo dno ľudských podmienok.

Posledná podtéma je koronavírus. Ďalší príklad ako je s nami zaobchádzané. Bol vyhlásený núdzový stav a informácia, že väzňom zakázali návštevy, čo je pravda, ale nepovedali, že eskorty v slovenských väzniciach fungujú ďalej. Aj keď nie v takom množstve, ale fungujú a takto sa podľa zdravého rozumu môže vírus šíriť. Na vychádzky sa stále chodí, hoci pomenej, ale chodí. Ak idete na výsluch, alebo nejaký úkon, dajú vám síce rúško, ale musíte ho vrátiť. Pokiaľ viem, sú jednorazové, že by ich prali?

Ak príde niekto do väzby, je v 7 dňovej karanténe, no inkubačná doba je 14-20 dní.

Drvivá väčšina z nás má zníženú imunitu, zdravie sa nám tu zhoršuje a von vychádzame zostarnutí. Na každého to pôsobí inak, ale nejde len o mňa, ide o vášho syna, vašu dcéru, brata, sestru, otca, mamu, ktorí sa tu môžu ľahko ocitnúť. Väčšinou ľudia menia názory až vtedy. Ak toto všetko pomôže k lepšiemu životu prvotrestaných, tak som to asi zle pochopil. Moja dilema nie o tom či trestať, ale ako. Takže teraz máte zhrnutú predstavu o tom, ako je to byť väznený.

Ak budete o tom nabudúce hovoriť, vyhoďte mobil z okna, zavrite sa do kúpeľne a nech vás zvonka zamknú, možno zmeníte názor. Niekedy mám pocit, že cieľom sa stal trest a nie náprava. Takže štát si myslel, že dôležité je zatvárať a nevedel, že dôležité je budovať.

Dokonalosť nespočíva v tom, ako tvrdo dokážete trestať, ale akú zmenu dokážete dosiahnuť. Mnoho spisovateľov upozorňovalo na zaobchádzanie s väzňami a mnohí medzi nimi i boli. Jack London, Oscar Wilde či John Grisham, ako bývalý advokát. Na záver si dovolím priložiť citáciu Oscara Wilda z jednej jeho úvahy: „Mnohí po prepustení berú väzenie na čerstvý vzduch, skrývajú ho ako tajnú hanbu vo svojich srdciach a nakoniec ako úbohé otrávené trosky zalezú do nejakej diery a tam umrú. Je hrozné, že im neostáva nič iného, a je to bezprávie, strašné bezprávie spoločnosti, že ich vháňa do takej situácie. Spoločnosť si privlastňuje právo človeka tvrdo potrestať, ale má aj najvyššiu neresť- povrchnosť a nevie si uvedomiť čo urobila. Keď vytrpel svoj trest, ponecháva ho na seba samého, čiže opustí ho práve vo chvíli, keď sa začína jej najvyššia povinnosť voči nemu. V skutočnosti sa hanbí za svoje činy a vyhýba sa potrestanému tak, ako sa ľudia vyhýbajú veriteľovi, ktorému nikdy nemožno zaplatiť svoj dlh, alebo niekomu, komu spôsobili nenahraditeľnú, neodvolateľnú škodu. Dovolávam sa však toho, ak si ja uvedomím čo som vytrpel, spoločnosť si uvedomila čo na mňa uvalila a nemala by ani na jednej strane zostať horkosť či nenávisť .“

Mnohí sem prídu desať či pätnásť krát, takým už ťažko pomôcť. Ale prečo zavrhovať tých, čo šancu majú? Je to ako s kanálmi, nemožno ich donekonečna zapĺňa bez toho, aby sa čistili. Inak tá nenávisť vypláva na povrch, natečie ľudom do topánok. Potom nebudú mať tí, čo to spôsobili, čo povedať. Väznice sú črevá spoločnosti, dbajme na to.

Na záver sa chcem poďakovať všetkým tým príslušníkom ZVJS, ktorí nezabudli čo sme zač a že existuje moc silnejšia než čokoľvek na svete: Moc ľudského dobra.

Veľmi podozrivý prípad. . . alias ako to u nás chodí.

28.03.2021

V dnešnom príspevku vám sprostredkujem ďalší príbeh spoza mreží o mužovi, ktorého nazvem Pavol. Akademicky vzdelaný človek, ovláda niekoľko jazykov, väčšinu života strávil v Rakúsku. Prežil už vyše päťdesiat zím. Hoci nie je Slovák, jeho bývalá manželka a dcéra sú. Za hrubé mreže ho posadili za obzvlášť závažný zločin podvodu. Čo znamená obzvlášť [...]

Opätovné zadržanie Jankovskej

06.03.2021

Vytúžené prepustenie na slobodu, otvárajú sa dvere, sloboda začína šeptať rečou príjemného vánku. Už len pár krokov a trápenie skončí. Už žiadne námatkové kontroly, vyzliekanie do naha (mne sa to stalo, keď som písal tieto riadky), lebo predpisy tak kážu. Už žiadne trieskanie do dverí o päť štyridsať päť. Zbohom erárne prádlo, zbohom budenie svetlom každú [...]

Naši premiéri! Únosy, bicykle, prostitútky a …

01.03.2021

Celý život ma vychovávali v duchu striktného dodržiavania zákonov, spoločenských konvencií i nasledovania vážených ľudí, čo vedú náš úžasný štát. ,,Tento človek je dar nášho ľudu, náš pán predseda, pán premiér,“ ukazovala mama tučným klobáskovým prstom na muža v obleku, vystupujúceho za sklom televízora. ,,On nás všetkých zachráni!“ dušovala sa [...]

George Floyd Officer Trial

Expolicajta Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda

20.04.2021 23:24

Za vinného ho dvanásťčlenná porota uznala vo všetkých bodoch obžaloby. O dĺžke trestu zatiaľ rozhodnuté nebolo.

Vladimir Putin

Mierové rozhovory v konfliktnej oblasti? Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie v Donbase

20.04.2021 22:33

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že v konflikte medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami "ide o milióny životov".

Armin Laschet

Strach zo zelenej kancelárky zomkol čiernych sokov

20.04.2021 21:47

Annalena Baerbocková alebo Armin Laschet? Jeden z nich s najväčšou pravdepodobnosťou po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku nahradí dosluhujúcu kancelárku Angelu Merkelovú.

Peter Kmec, Ide o pravdu

Kmec (Hlas) v Ide o pravdu: Heger je len neinformovaný hovorca Matoviča

20.04.2021 20:30

Ruskí agenti mali byť za výbuchom českého muničného skladu v roku 2014. „SIS aj vojenské spravodajstvo musia informovať poslancov,“ povedal v relácii Ide o pravdu poslanec Peter Kmec.

captivum

Nikto sa nenarodí ako väzeň, alebo zločinec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 34
Celková čítanosť: 154520x
Priemerná čítanosť článkov: 4545x

Autor blogu

Kategórie