Založ si blog

Život ako čiarka . . . . .

Vážený čitatelia, ospravedlňujem sa, že príspevok „Život ako čiarka . . .“ uverejňujem ešte raz, ale v príspevku bol použitý obrázok bez uvedenia zdroja resp. licencie a preto bol zablokovaný. Chybu sme samozrejme napravili. Ďakujem za pochopenie.

Je tesne pred obedom, sedím v eskortnej cele s dvoma mužmi a zatiaľ, čo sa rozprávajú o čomsi, čo nevnímam, hľadím na zdochnuté osy, roztrúsené po špinavom betóne. Vyzerá to ako ich pohrebisko kam sa len pozriem, sadá mi na plecia depresia. Po stenách hnedé zvyšky čohosi, čo mi pripomína exkrementy.

 

Spozorniem, keď jeden z nich – s prižmúreným ľavým okom v modrom habite väzňa – povie: „Som tu za nič.“

 

V skutočnosti skôr vyzerá, že práve on tu len tak za nič nie je.

 

„Netáraj,“ odvrkne mu druhý. Hoci vyzerá veľmi zničene, v očiach mu nájdem intelekt, zbytok kultivovaného života, ktorý určite poznal. „Kvôli ľuďom jak si ty, nás majú za retardov. Nie, nemusíš nič vravieť, poznám takých jak ty, odbije prižmúrenca.„Bol som s takými na cele, dvadsať ráz niečo urobíte a potom vypisujete ministrovi, prezidentovi a neviem kde všade … Potom, keď napíše normálny človek, čo ani nevie jak sa pozerá na mesiac cez mreže, zahodia jeho list do koša. Lebo väzenie …“

 

„Nevieš o mne ani hovno,“ jeduje sa prižmúrenec, „ keby víš, čo som prežil ..“

 

„Nech sa páči, môžeš mi o tom povedať.“ vyzval ho ten, zrejme rozumnejší.

 

„ A načo … ?“

 

„No tak vidíš. Nabudúce netrep, nie som slepý. Buď si tu za krádež v potravinách, alebo si okradol nejakých starkých, čo mali v skrini životné úspory. A vieš čo? Ak áno, radšej mi to ani nevrav, takých by som vešal.“

 

Prižmúrencova tvár odzrkadľuje silnejúci strach. Rozumnejší asi trafil, no druhý i tak popiera: „Nie, nie som za krádež, som tu za …za drogy! Áno, za drogy,“ povie, akoby presviedčal samého seba.

 

Hľadím na mŕtve osy, no počúvam, hoci sa cítim previnilo, akoby som počúval cudzí rozhovor manželov. Som tichý pozorovateľ, čo všetko zapisuje do pamäte.

 

„To je inak dobre na hlavu,“ pokračuje rozumnejší. „Nejaký chuj okradne dôchodcu o všetko, všetky jeho úspory, ktoré si dokázal z toho poondiateho dôchodku odložiť a dostane nízky trest. Niekto odrbe nejakého papaláša o niečo, čo sú v porovnaní s tým, čo má, len omrvinky a dobre že nedostane doživotie. Prokurátor by žiadal aj trest smrti keby môže,“ zasmeje sa nad vlastným prílivom humoru. „Takže tu vlastne chránia len bohatých alebo našich ľudí. Človek nemusí byť študovaný, aby vedel, že to tu ide dole vodou, nie?“

 

Keď pozrie na mňa, pokrčím ramenami, no napadne ma myšlienka, ktorú som čítal pred pár dňami: Ľudia zabudnú skôr na smrť vlastného otca ako na stratu majetku. Premýšľam aké trefné a švihnem očami na prižmúrenca. Na pohľad vidno, že sa mu nepáči aká téma odznieva.

 

Potom neskôr toho dňa, o niekoľko hodín, keď moje telo, najmä chrbát stoná od bolesti, začne rozumnejší rozprávať o údajnom osude ženy, ktorý ma nielen znepokojí, ale zároveň s ním ku mne prídu výčitky, že som sa vôbec niekedy sťažoval. Prípadne cítil sebaľútosť, keď existujú príbehy smutnejšie, a povedal by som nutnejšie pozornosti.

 

„Mala vedľa mňa celu, mladá babenka, frajer na ňu popísal nejaké firmy či – čo, aj ju zobrali. Po dvoch mesiacoch zistila, že je tehotná. Chápeš to? Tehotná v kolúznej, do riti! Listy ti idú cez políciu, takže to koľko krát trvá aj dva mesiace, sama na cele a keby nemá sestru, nemôže si kúpiť ani hovno.“ Rozumnejší pokrúti hlavou, potom vyštekne: „Hlavne, že tá ženská, čo bola v nástenkovom tendri, bola stíhaná na slobode. Koľko tam mali? Šesťdesiat miliónovú škodu? Ešte aj dostala podmienku. Alebo tá za prípravu vraždy, tiež na slobode. Veď tu im to normálne hrabe! Raz som ju videl na chodbe, chúďa, brušisko tlačila pred sebou, zaklonená jak neviem čo a ani za nič ju nechceli prepustiť. Ani si to nechcem predstavovať,“ zadíva sa cez mreže von, pár krát zažmurká a v lúči slnka mi pripomína krtka. Asi preto, že väčšina väzňov nie je už tak privyknutá svetlu. Potiahne nosom a pokračuje: „Sama celý boží deň na cele! Smutné je, že ju vôbec neprepustili, kdeže… Veď pre niekoho bola iba čiarkou, krížikom k lepšej kariére, ale prokurátor nemusel noc čo noc počúvať ako plače alebo sa modlí. V zákonoch je písané, že súd ti musí preukazovať vinu, nie ty nevinu, prezumpcia neviny a kadejaké frázy. Kým to nebude trestné, porušovať princípy práv a spravodlivého procesu, dovtedy si budú robiť čo chcú. Baba rodila v Trenčíne, vo väzenskej nemocnici, dali jej bábätko na päť minút a hneď jej ho zobrali. Právny štát, kde má každý právo na život,“ precedí cez zuby, „rozprávajte viete komu… To malé odtrhli od matky. Bola mesiace v kolúznej väzbe a podľa toho, čo viem, ju prepustili až po vyše roku, zatiaľ čo sa o dieťa starala jej sestra. Keď je toto normálne, tak ja už fakt neviem. Musela mať fakt idiota sudcu, bodaj by mala sudkyňu jak som mal ja. Mal som dane, hrozilo mi sedem až dvanásť rokov a vieš čo mi povedala sudkyňa?
Škodu ste vrátili, doznali ste sa, najradšej by som vás pustila. V Nemecku sú za dane prečiny, to ste vedeli? Nuž, tu sme na Slovensku, zákon ma nižšie nepustí. “Jasné, že som nasratý, že tu musím byť, ale môžem byť rád, že som mal normálnu ženu, čo chcela byť spravodlivá.“

 

Keď stíchne premýšľam o tom. Zažil som totiž kolúznu väzbu aj samotu, síce len dva mesiace, no spomienky mám živé: zo záchoda razil smrad moču, za oknom plexisklo cez ktoré nevidno von, žiadne zrkadlo, ani len náznak veselých farieb. Pamätám si na tie múry z tehál, miestami zničené, popísané depresívnymi slovami psychopatov. Bolo tam ticho, iba občas zazneli bláznivé výkriky odkiaľsi…

 

Nevidel som slnko, nevidel som stromy. Nevidel som ani len oblohu. Len som zaspával a budil sa nevediac, čo je horšie. Čas, akoby zastal a prestal dávať zmysel. Keď som spal, snívali sa mi sny o beznádeji, o zatratení a o sľuboch, ktoré som bez znalosti budúcnosti dal. Keď som sa zobudil, pohltila ma samota, nuda, premýšľanie a tie úvahy boli ako nočné mory. Možno aj horšie. Spomienka na tú, ktorú milujem, ma bolela, akoby ma každý deň pribíjali ku krížu.  Premýšľal som, kde je, čo robí a či je v poriadku, a či ma bude ešte niekedy chcieť vidieť.

 

No ako to mohla prežívať tehotná žena, ktorá bola sama oveľa dlhšie, so semienkom nevinného života, čo rástlo pod jej srdcom? Ak by bola odsúdená, mohla mať odložený nástup do trestu, ale ako obvinená vo väzbe nie. Čiže ak sa nad tým zamyslím, prezumpcia neviny, ktorú jej aj všetkým občanom ÚDAJNE garantuje ústava, bola prehliadaná a ako nevinná mala menšie práva ako odsúdená. Nezdá sa mi to v poriadku a vidieť niektoré ženy spútané, s tými vystrašenými očami, ženy čo mi pripomínajú matky alebo stratené dcéry…je to náročný pohľad a vedie ma to do sfér myslenia, kde sa rodia úvahy. Ak sa ženy hlásia k polícii alebo do armády, podmienky na absolvovanie skúšok a ich následného prijatia majú oproti mužom voľnejšie, tak prečo nie sú pri ženách aj voľnejšie tresty, aspoň pre tie s nenásilnou činnosťou? Tak ako nechápem, prečo majú mladiství automaticky polovičnú sadzbu a prvostíhaní nie. Podľa môjho neobjektívneho názoru by to bolo spravodlivejšie a logickejšie.

 

A čo tí ľudia, čo ju vyšetrovali? Sudca, prokurátor? Vari necítili nič iné, než pachuť budúcej chvály z ukončenia prípadu? Viem, že ľudia sa radi kochajú vo vlastných činoch a nechajú si o sebe nahovárať, až sa nedokážu pochlebovaniu ubrániť, ale naozaj to nechali zájsť tak ďaleko? Ľudia, ktorí keď sa obhliadnu späť, vidia iba vraky doničených rodín, jeden na druhom, dohromady tvoriaci piedestál ich kariéry, akú na nich postavili. Ľudia, ktorých rozum má byť ich prednosťou…

 

Ibaže ľudský rozum je trojaký – prvý druh je schopný porozumieť sám od seba, druhý na základe toho, čo mu ukážu iní, a tretí nijako. Prvý je vynikajúci, druhý výborný a tretí nanič. Asi bude niečo pravdy na výroku: skúsenosť ma naučila báť sa sudcov rovnako ako zločinu.

 

Je naozaj ťažké znášať väzbu či trest, ich úskalia a následky. Tiež ma to niekedy ťahá hovoriť o sebe, lebo každý verí, že jeho prípad je výnimočný, no keby pomôžem sebe, nepomôžem ďalším, ktorí si to možno zaslúžia viac. A to som sa naučil tu, od ľudí, ktorých za účelom kariéry nazývali nebezpečnými pre spoločnosť, ľudí, čo ma naučili, že hlboko vnútri dobre vieme, že keď sami niečo vyhráme, nie je to v našom živote to najdôležitejšie. Najdôležitejšou vecou v živote je pomáhať k víťazstvám ostatným, aj keby to malo znamenať, že spomalíme a zmeníme svoj vlastný závod.

 

Veľmi podozrivý prípad. . . alias ako to u nás chodí.

28.03.2021

V dnešnom príspevku vám sprostredkujem ďalší príbeh spoza mreží o mužovi, ktorého nazvem Pavol. Akademicky vzdelaný človek, ovláda niekoľko jazykov, väčšinu života strávil v Rakúsku. Prežil už vyše päťdesiat zím. Hoci nie je Slovák, jeho bývalá manželka a dcéra sú. Za hrubé mreže ho posadili za obzvlášť závažný zločin podvodu. Čo znamená obzvlášť [...]

Opätovné zadržanie Jankovskej

06.03.2021

Vytúžené prepustenie na slobodu, otvárajú sa dvere, sloboda začína šeptať rečou príjemného vánku. Už len pár krokov a trápenie skončí. Už žiadne námatkové kontroly, vyzliekanie do naha (mne sa to stalo, keď som písal tieto riadky), lebo predpisy tak kážu. Už žiadne trieskanie do dverí o päť štyridsať päť. Zbohom erárne prádlo, zbohom budenie svetlom každú [...]

Naši premiéri! Únosy, bicykle, prostitútky a …

01.03.2021

Celý život ma vychovávali v duchu striktného dodržiavania zákonov, spoločenských konvencií i nasledovania vážených ľudí, čo vedú náš úžasný štát. ,,Tento človek je dar nášho ľudu, náš pán predseda, pán premiér,“ ukazovala mama tučným klobáskovým prstom na muža v obleku, vystupujúceho za sklom televízora. ,,On nás všetkých zachráni!“ dušovala sa [...]

George Floyd Officer Trial

Expolicajta Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda

20.04.2021 23:24, aktualizované: 23:48

Vynesenie verdiktu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, budova súdu bola obohnaná ostnatým drôtom aj betónovými zátarasami a do ulíc Minneapolisu boli nasadené tisícky policajtov.

Vladimir Putin

Mierové rozhovory v konfliktnej oblasti? Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie v Donbase

20.04.2021 22:33

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že v konflikte medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami "ide o milióny životov".

Armin Laschet

Strach zo zelenej kancelárky zomkol čiernych sokov

20.04.2021 21:47

Annalena Baerbocková alebo Armin Laschet? Jeden z nich s najväčšou pravdepodobnosťou po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku nahradí dosluhujúcu kancelárku Angelu Merkelovú.

Peter Kmec, Ide o pravdu

Kmec (Hlas) v Ide o pravdu: Heger je len neinformovaný hovorca Matoviča

20.04.2021 20:30

Ruskí agenti mali byť za výbuchom českého muničného skladu v roku 2014. „SIS aj vojenské spravodajstvo musia informovať poslancov,“ povedal v relácii Ide o pravdu poslanec Peter Kmec.

captivum

Nikto sa nenarodí ako väzeň, alebo zločinec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 34
Celková čítanosť: 154548x
Priemerná čítanosť článkov: 4546x

Autor blogu

Kategórie