Založ si blog

Mučenie smädom?

Vždy som žasol nad knižnými i filmovými príbehmi, strašnými aj dojímavými, keď človek donútený osudom alebo len nešťastnou náhodou čelil vyšším silám. Keď musel urobiť čin, ktorý ho navždy poznamenal. Zmenil. A s príbehmi , keď celkom dobrý človek, sympoš, čo si okamžite získa vaše srdce, zabije pre pohár vody. Nie tak celkom som tomu veril, lebo mi prišlo prehnané vziať bajonet a vyrobiť zo žalúdka nepriateľa, bubon na rituálne tance, pretože mi siahol na vodu. Čo je človek ochotný urobiť pre vodu? Čo myslíte? Doteraz som chápal a na vlastné oči videl, čo robia ľudia kvôli slobode, kvôli ambíciám, láske, strachu, z rozmaru, z pomsty, ale nikdy nie kvôli vode. Vďaka ľudskému a dôstojnému zaobchádzaniu, ktoré preferuje Európska únia, a ktoré sem ešte nedošlo, takže to samozrejme myslím sarkasticky, som svoj život obohatil aj o túto skúsenosť. Ako hovorí jeden moderátor dojímavých príbehov: stalo sa to takto…

Okolo obeda v jeden krásny, všedný deň, som dopil svoj pohár vody pri knižke a zamieril k umývadlu, lebo hrdlo žobronilo o viac. Videli ste kultový film Krotitelia duchov? Ako z kohútika nešla voda, ale bahnitý sliz? Tak nejako som sa cítil. Zazvonil som strážnikovi a slušne mu to oznámil. Povedal, že zistí. O tri hodiny na to nám otvorili bufetku alias tridsať päť krát tridsať päť centimetrový otvor kadiaľ ledva prepcháte hlavu. Potešili nás správou, že taká voda pôjde dva dni. Než sme stihli dokončiť vetu, či máme dovtedy zomrieť, zabuchli nám pred nosom. Od toho momentu začal krutý boj o prežitie.

Búchali sme, zvonili, až kým sa znova to okienko poníženia, kde na vás pozerajú ako na žraloky vo vodnom svete, neotvorilo. No žraloky majú aspoň dostatok vody. Vysvetlenie, že predsa nemôžme piť ,,zdravo hnedú vodu“, narazilo na briskmú logiku strážnika, ktorý odvetil: ,,Veď aj nám tečie taká v kancelárii.“ Znova zabuchnutie uprostred našich argumentov, že oni nie sú zavretí, môžu si dať priniesť minerálku, kdežto my takú možnosť nemáme. To je podľa vás v poriadku? Tak čítajte ďalej, ale varujem vás, buď vás zabolí oblasť mozgu zodpovedná za logiku alebo vaše ľudské srdénko. Zatiaľ tri a pol hodiny bez vody. Boj pokračuje.

O pol piatej priniesli večeru, a keď otvorili znovu ten príšerný otvor, dožadovali sme toho čo nám chýba. Tentoraz strážnik neprišiel na žiadnu odpoveď, preto povolal posily. Pani strážničku. Človek je vďačný za to, že ženy sú jemné bytosti so zakorenenou empatiou, matky, čo nosia na svet deti, nositeľov rána – ak viete, čo tým myslím. Bohužiaľ táto pani strážnička svoju časť zrejme predala, ak teda niekedy existovala, lebo keď začala otvárať ústa, jednotlivé tóny slov vleteli dnu ako guľky, ostré a smrtiace.

,,A čo si vy myslíte? Že vám niekto bude nosiť minerálku? My sme tu tak isto zavretí a musíme tú vodu piť, tak neviem prečo ju nenecháte odstáť. Potom bude dobrá.“ Milujem ten argument. Aj my sme tu zavretí. Povedzte pacientovi s rakovinou, že aj vy máte nádchu. Celkom iste sa do vás vžije, ba vás poľutuje.

Jeden z nás, nazvem ho Lexo, jej ukázal pohár s trojhodinovou odstátou vodou. Bola tak čistá asi ako voda z dna rybníka. ,,Toto máme piť? Máme podľa zákona nárok na pitnú vodu.“

,,Dokážte, že nie je pitná,“ zatiahla pohŕdavo. Akoby sme tu mali laboratórium. Áno, počkajte, hodím vzorku do centrifúgy… hneď to bude. ,,Ja som tiež od druhej nepila.“

,,Ale vy idete o šiestej domov. A prečo ste ju teda nepili, keď od nás to žiadate?“

Nič. Ticho. Zvažovala svoju odpoveď. No Lexo pokračoval: ,,Dobre, ak tú vodu vypijete predo mnou, vypijem ju aj ja.“

Čo myslíte? Ako to dopadlo? Zatreskla bufetkou a už jej nebolo. Prečo sa nenapila ak s bohorovnou vierou tvrdila, že ju možno požívať? Ste chytrí, chápete prečo. Lebo nás nepovažujú za niečo blízke k ľuďom. Niektorí obvinení používajú v takýchto chvíľach argument: ,,Ja som pred zákonom stále nevinný, čo som odsúdený?“ Ale ja ho považujem za pokrytecký. Pretože ani odsúdený si nezaslúži neúctivé  nedôstojné zaobchádzanie. A z tých desaťtisíc väzňov málokto niekomu fyzicky ublížil. Nedávno som v liste písal. že človek sa dokáže v hlbokom ,,rozjímaní“ za jediný okamih zmeniť, zabudne na minulosť, navždy ju zatlačí do úzadia. Aj vtedy, keď bol zlodejom, klamárom, lupičom, no teraz je čestný a úprimný a žije nový život, je novým človekom. Nemusí kvôli svojim pokleskom z minulosti dookola trpieť. Ani človek, ktorý robil kedysi v škole matematické chyby, no teraz počíta správne, neprevinil sa proti princípom matematiky, nepočúva od zamestnávateľa výčitky, že kedysi to nevedel. A tomuto ja verím.

Samozrejme, lačná, povedal by som až pudová túžba po vode nás nútila nevzdať to. Cez telefón sme volali rodinám, nech kontaktujú ministerstvo. Bolo to už päť hodín bez vody, čo nie je až také strašné, ale ak vám povedia, že to bude trvať dva dni, čo by ste robili? Ruku na srdce. Na ministerstve vraj boli milí, ústretoví, ale odkázali rodinu na konkrétnu väznicu.

,,Bože, chovali sa ku mne ako…no proste boli strašne nepríjemní.“ Slová jedného z rodiny. Slobodného človeka, čo sa nikdy proti nikomu neprevinil. To už bola asi tá profesijná deformácia. Chovať sa k ľuďom ako k psom. Lenže telefonát zvonka pravdepodobne niekoho upozornil, že z toho môže byť problém, keď začnú desiatky väzňov volať domov, nedajbože médiám. Prišli, otvorili bufetku a sľúbili nám minerálku. Pokojne, milo, akoby si doslovne navliekli nové tváre. Aleluja? Iba tak vo sne…

Skrátim to. Tú minerálku sme nedostali, nech sme robili čo sme chceli. Dotyční strážnici odišli domov, prišli iní a zase tie isté argumenty, akoby dostávali pri vchode príručku nelogických odpovedí pre pokročilých žiakov. Smädové šialenstvo bolo najhoršie po ôsmich hodinách, čo sme zvažovali filtrovať vlastný moč, čo sa našťastie nestalo. Nežartujem. Bolo to zlé. Jedli ste už niekedy púštny piesok? Ja tiež nie, ale viem aký je to pocit. Nakoniec sme vyrobili trojvrstvový filter z uteráku, servítky a handry, no boli sme bližšie k alchymistickému snu premeniť olovo na zlato, než k čistej vode. Nikto z nás sa neodvážil tej gebuziny napiť, ale verte mi, že keby vidím čistú vodu, tak ju vypijem aj keby v nej plávajú nechty žumpára. Nechutné? Bohužiaľ, to spôsobí nedostatok tej životodarnej tekutiny. Mal som stavy, ktoré ma skoro donútili napísať testament, hoci tu mám iba knihy a zošit s perom. Voda išla až ráno o piatej. Sedemnásť hodín…

Ťažko o tom písať inak ako sarkasticky, ale je to príliš smutné, aby som sa to nepokúsil nadľahčiť. Myslel som si, že každá forma tyranie je odsúdená na pád, no jediná otázka, ktorá mi schádza na um: prečo je také ľahké prejsť z určitej moci k tyranii? Prednedávnom ukazovali v televízii dokument o väzniciach STAZI (nemecká tajná polícia -minulé storočie po vojne) a ukazovali matné sklá okien, aby väznení nemohli vidieť von, hovorili aké brutálne bolo pre zavretých na priestore šesť metrov štvorcových a až šestnásť hodín v cele. Zaznela veta na zamyslenie: ,,Boli to neľudské podmienky, kedy ľudské práva neznamenali nič. Páchatelia sa radšej priznávali, aby to nemuseli viac znášať. Je barbarské človeka úplne izolovať, vziať mu možnosť vidieť oblohu a slnko.“ Prečo veta na zamyslenie? Je rok dvetisíc dvadsať, žijeme v dobe solidarity, ľudskosti, v modernej dobe a práve v tejto chvíli, o šesťdesiat rokov neskôr, máte na hlavu ani nie tri metre štvorcové, zabednené okno a dvadsať tri hodín denne sme zavretí. Pravdaže, väzba. Prirátajte k tomu sedemnásť hodín bez vody a človek vám podpíše miestoprísažné tvrdenie, že včera spáchal vraždu. Ešte sa aj vzdá práva na obhajobu. Kiež by toto videli a chápali sudcovia, aspoň tí, čo svoju prácu robia z presvedčenia.

Tento príspevok nezakončím zvyčajnými slovami, ktorými sa vám snažím dokázať, čo už dokázali sto krát predo mnou, lebo na to byť ľudským nepotrebujete žiadne slová. Všetkým vám prajem, aby ste to nikdy nezažili, aby ste nikdy nestratili svoju dôstojnosť s vyzlečením svojho civilného oblečenia, aby ste nikdy nevedeli, aké je ľúbiť a nemôcť sa ľúbeného dotknúť, aby ste si vážili slobodu svojich krokov šírym svetom a milovali, keď vám svieži vietor prečeše vlasy, či to, že na vás niekto pozrie a usmeje sa. Práve som opísal väčšinu z toho o čom snívame. Byť zase súčasťou sveta. A ako to skončilo? Ráno prišiel strážnik zodpovedný za našu celu na kontrolu a opýtal sa, či nám včera dali minerálky. On tu totiž potom nebol. Keď sme mu povedali, že nie, povedal: ,,To nemyslíte vážne! Veď to sa nedalo piť.“ A krútiac hlavou neskrýval sklamanie. Viete, že táto reakcia mi úplne stačila? Pretože ma neurážal tým, že zo mňa robil idiota, že ma považoval za ľudskú bytosť. Niekedy nám nič viac netreba…

Môj Facebooku pomaly začína fungovať. Pokojne ma môžete kontaktovať aj cez neho, poprípade sa opýtať ak Vás niečo zaujalo. Ďakujem za pozornosť.

Veľmi podozrivý prípad. . . alias ako to u nás chodí.

28.03.2021

V dnešnom príspevku vám sprostredkujem ďalší príbeh spoza mreží o mužovi, ktorého nazvem Pavol. Akademicky vzdelaný človek, ovláda niekoľko jazykov, väčšinu života strávil v Rakúsku. Prežil už vyše päťdesiat zím. Hoci nie je Slovák, jeho bývalá manželka a dcéra sú. Za hrubé mreže ho posadili za obzvlášť závažný zločin podvodu. Čo znamená obzvlášť [...]

Opätovné zadržanie Jankovskej

06.03.2021

Vytúžené prepustenie na slobodu, otvárajú sa dvere, sloboda začína šeptať rečou príjemného vánku. Už len pár krokov a trápenie skončí. Už žiadne námatkové kontroly, vyzliekanie do naha (mne sa to stalo, keď som písal tieto riadky), lebo predpisy tak kážu. Už žiadne trieskanie do dverí o päť štyridsať päť. Zbohom erárne prádlo, zbohom budenie svetlom každú [...]

Naši premiéri! Únosy, bicykle, prostitútky a …

01.03.2021

Celý život ma vychovávali v duchu striktného dodržiavania zákonov, spoločenských konvencií i nasledovania vážených ľudí, čo vedú náš úžasný štát. ,,Tento človek je dar nášho ľudu, náš pán predseda, pán premiér,“ ukazovala mama tučným klobáskovým prstom na muža v obleku, vystupujúceho za sklom televízora. ,,On nás všetkých zachráni!“ dušovala sa [...]

George Floyd Officer Trial

Expolicajta Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda

20.04.2021 23:24, aktualizované: 23:48

Vynesenie verdiktu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, budova súdu bola obohnaná ostnatým drôtom aj betónovými zátarasami a do ulíc Minneapolisu boli nasadené tisícky policajtov.

Vladimir Putin

Mierové rozhovory v konfliktnej oblasti? Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie v Donbase

20.04.2021 22:33

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že v konflikte medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami "ide o milióny životov".

Armin Laschet

Strach zo zelenej kancelárky zomkol čiernych sokov

20.04.2021 21:47

Annalena Baerbocková alebo Armin Laschet? Jeden z nich s najväčšou pravdepodobnosťou po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku nahradí dosluhujúcu kancelárku Angelu Merkelovú.

Peter Kmec, Ide o pravdu

Kmec (Hlas) v Ide o pravdu: Heger je len neinformovaný hovorca Matoviča

20.04.2021 20:30

Ruskí agenti mali byť za výbuchom českého muničného skladu v roku 2014. „SIS aj vojenské spravodajstvo musia informovať poslancov,“ povedal v relácii Ide o pravdu poslanec Peter Kmec.

captivum

Nikto sa nenarodí ako väzeň, alebo zločinec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 34
Celková čítanosť: 154540x
Priemerná čítanosť článkov: 4545x

Autor blogu

Kategórie