Založ si blog

O svätom Šantovi a farizejoch

Dnešný príspevok nie je spôsobený dôsledkom ,,ukrutného mučenia“, o ktorom som písal v predchádzajúcom článku, ale vplyvom dlhodobého zrenia niektorých myšlienok. Nemyslím si, že nasledujúce slová si nájdu pochopenie u každého, ale píšem ich v nádeji, že niekomu – možno Vám – ukážu aj inú stranu mince. Odštartovala to jedna pokojná nedeľa v zajatí studených múrov, keď som najprv prečítal knihu jedného známeho filozofa, a potom Baladu o knižných deťoch od ruského speváka.  Prikladám na koniec voľný preklad.

Tá balada ma donútila premýšľať. Nie iba povrchne, mysľou, ale celým svojim vnútrom. Nazývame sa civilizáciou… smutné koľko kníh, koľko podnetných kníh píše o tých istých veciach.  Či už pred dvetisíc rokmi alebo pred sto. Všetky upozorňujú na tie isté veci; na vražednú ľahostajnosť, na nedostatok lásky a súcitu, na večné pokrytectvo a na nepochopenú spravodlivosť. Hoci je v trestnom zákone implementovaná zásada, že primárny účel je náprava, nie je tam písané ako sa docieli. Čo tým chcem povedať? Že veci sa vôbec nemenia. Tá balada je aj o úprimnosti k sebe samému, že ju zakrývame a klameme si. Možno si poviete, čo mám ja čo kázať, ale kto vie o tom viac ako väzni? Vo väzniciach končia ľudia nie preto, že niekoho oklamali – pretože plody treba vystopovať až ku koreňu, tam, kde sa začal strom nakláňať do nesprávnej strany. Skončia tam, lebo klamali sebe. Na začiatku, keď ešte vyzerali ako vy. A klamanie seba vedie k vážnym dôsledkom, k mrzačeniu duše. Tiež som klamal samého seba a pozrite ako som dopadol.

Kedysi vyháňal Ježiš farizejov z chrámu a teraz po vyše dvetisíc rokoch sme ich tam vpustili zas. Stačí si zapnúť televíziu. Napríklad minule pán Šanta, vážny kandidát na post generálneho prokurátora, podľa môjho názoru ukázal pokrytecké farizejstvo vo svojom rozhovore, keď povedal, že pred pohovorom sa aj pomodlil, oddal sa do rúk Boha a vieru v súdnu moc. Ak som dobre počul… Chcel by som byť redaktor, čo stál pri ňom. Po tomto prednese by som ho vyspovedal. Čo má Boh spoločné so súdnou mocou? Sú ako mier a vojna. Opravte ma ak sa mýlim, ale nie je jadrom Biblie súcit, láska a odpustenie? Nesúďte, aby ste neboli súdení… nech hodí kameňom ten, čo je bez viny… ako budete merať vy, bude namerané vám… A to ma napadlo len v rýchlosti. S prepáčením, ale tieto veci spolu vôbec nesúvisia. Aspoň v tom merítku, ako to funguje u nás. Opýtal by som sa, prečo trval na dvadsať ročnom treste za ekonomickú činnosť. Či mu nie je trápne, že vo Francúzku za to isté vymerali dvojročné tresty. Dve tisícky rokov a stále sme tam, kde sme boli. Čiže kam nás dohnalo civilizovanie sa?

Dnes toto čítate a krútite hlavou, cítite horkosť, možno súhlasíte. Zajtra nebudete mať čo jesť, pôjdete protestovať, strhne sa roztržka, preletí okolo vás kameň, vy zdvihnete ruky, aby ste sa kryli a na kamere to vyzerá, že ste ich hádzali. A zrazu sa ocitnete v tmavej cele s hrozbou dvanásť až dvadsať ročného trestu, lebo je núdzový stav. Myslíte, že politik akého ste volili vás podrží? Alebo sudca, prokurátor, či policajt? Tí za vás dostanú zaplatené. Ešte raz to zopakujem: dvanásť až dvadsať rokov! Viete si to predstaviť? Modelový príklad. Nikoho sa nezastávam.

A takto je to skoro s každým zločincom. Začne to maličkosťou – možno hlad, tieseň, zima – drobné potreby, ktoré by mali byť naplnené. Niektorí úradníci, politici robia dennodenne horšie veci než väčšina väzňov. Ako to? Pretože nikto nechce, aby zločin vymizol. Nedostatok zločinu rovná sa menej sudcov, policajtov, úradníkov, dozorcov atď. Vznikol by veľký problém nezamestnanosti. Nikto nechce, aby sa veci zmenili k lepšiemu. Pretože čím horšie je, tým viac ľudí to zamestnáva. Zločinci sú tu aj preto, aby sa niektorí cítili tak morálni, tak vážení.

Lenže nevytvárajú si ich sami? Ak súhlasia so systémom, ktorý iba berie a nič nevracia? Vlastne činí práve naopak. Deväťdesiat percent trestov človeka nezmení, iným slovom, nepomôže mu duševne sa uzdraviť. Ak sa dejú neprávosti, je potrebné sa pozrieť na spoločnosť, prečo sa v nej také veci dejú? Čo viedlo človeka, aby niečo páchal? Prečo začal byť deštruktívny? Tieto veci by sa mali riešiť, a nie či je za krádež čokolády vhodný jedno alebo dvojročný trest. Každý deň počet zločinov narastá, chcú stavať nové väznice. Je to divné, nie? Veď stále sú tvrdšie a tvrdšie zákony. Prečo nefungujú? Veď s toľkými súdmi, trestami by malo byť menej zločinu. Mali by sa basy zatvárať. Ale nie je to tak. Lenže ľudí nenaučíte tým, že ich trestáte. To tvrdia sudcovia, politici, policajti, prokurátori! ,,Keby sme ľudí netrestali, ako by sa poučili? Každý by prekračoval zákon. Musíme trestať, aby sa ľudia báli.“ Domnievajú sa, že jediná forma poučenia je strach – a pritom strachom sa nenaučíte vôbec nič. Ľudia si trestom akurát naň zvykajú, takže potom už nemajú taký hrozný šok. Naučia sa však niečo iné. Mať hrošiu kožu.

Keď však strávi človek dlhé roky s odborníkmi, samozrejme, že sa naučí iným metódam, stratégiám. Bude ponižovaný a bude sa chcieť pomstiť spoločnosti. Sudcovia nechápu, že väznice sú pre ,,nováčikov“ niečo ako univerzity, kde sa na vládne náklady vyučuje zločin. Nájdete tam profesorov zločinu, dekanov fakulty zločinu, vedúcich katedry, študijných vedúcich – všetkých možných ľudí, čo majú za sebou mnoho. A keď o niečom stále počúvate, zvyknete si a príde vám to normálne.

Koľkokrát súdia podvod ďalším podvodom, len aby dostali človeka za mreže? Ohýbajú právo, vymazávajú z procesov ľudské práva. Je to ako s trestom smrti. Skúšajú krvou zmyť krv, bahno bahnom. Tvorí sa presvedčenie, že keď je niekto podozrivý z vraždy, mal by byť okamžite popravený. Nie je to však divné? Pokiaľ je zabiť niekoho zločin, ako sa dá tento zločin zo spoločnosti odstrániť tým, že sa spácha znovu? Jeden bol zavraždený, teraz sú dvaja. A pritom je niektoré vraždy tak ťažko dokázať. Dá sa to samozrejme preniesť na iné prípady. Vy porušíte zákon, potom ho porušujú, aby vás za to potrestali. Ak je niečo zlé, ak je ubližovať druhým zlé, potom nie je žiadny rozdiel v tom, či to pácha jednotlivec alebo spoločnosť a jej súdy. Spoločnosť, justícia, polícia, väznica sa mstí, pretože daná osoba sa neriadila pravidlami. Spoločnosť je pripravená ju zabiť (duševne) – nikoho ale nezaujíma, že osoba ktorá sa previnila je možno psychicky chorá alebo konala z beznádeje, alebo jej stačilo iba varovanie. A týmto sa vraciam k pokrytectvu. Porovnajte si nejaký medializovaný prípad s nemedializovaným. Najlepšie toho istého prokurátora. Pri tom prvom prednesie tridsať stranovú reč, bude budiť dojem, že je bojovník za spravodlivosť a bude ako kedysi Kaifáš žiadať najtvrdší trest. A pri tom druhý prípad môže byť dopadom a následkom horší. Pokiaľ nedokážete darovať roky života za odmenu, nemôžete ich brať za trest. Je to jednoduchá logika. Pokiaľ nemôžete ľuďom život dať, aké máte právo im ho odnímať?

Koľko skutočných prípadov zo života ešte potrebujeme? Koľko nevinných bolo za tisícročia odsúdených? Upálených? Zničených? Nedávno som čítal príbeh ako utečenec odsúdený na smrť vyhľadal sudcu s dôkazmi o svojej nevine. Nebudem to rozpitvávať, uvádzam iba záver. Sudca sa vzdal svojej funkcie, ospravedlnil sa a povedal: ,,Možno som v živote spáchal mnoho zločinov.“

Na celom svete je to tak, že ak nemôžete dokázať, že ste nevinný, tak ste vinný. To je ale proti všetkým humanistickým ideálom, proti demokracii, slobode, úcte k jedincovi: je to proti všetkému. Pravidlo je také, že pokiaľ vám nedokážu vinu, ste nevinný – tak je napísané – ale v skutočnosti platí pravý opak. Bohužiaľ, to môžem z vlastnej skúsenosti, z toho čo roky sledujem, potvrdiť.

Myslím, že veľa ľudí nebude súhlasiť, ale neprekáža mi to. Dva roky zažívam nespravodlivý proces, som kde som a môžem iba čítať a rozmýšľať, no som ochotný si vypočuť každý názor.

Povedzme, že zajtra vás zavolá šéf. Prídete za ním a on vám ukáže na jamu, v ktorej stojí ustráchaná žena s roztečeným mejkapom od sĺz a na šedovlasého starčeka pripútaného k stene. ,,Buď ukameňuješ ženu alebo zastrelíš starca,“ povie šéf. ,,Urob to, inak letíš.“ Nájde sa medzi vami niekto, kto by to urobil? A nezáleží na tom čo zavinili. Vyberte. Ak by to niekto naozaj urobil, mali by sme si vymeniť miesta. Celkom vážne. A ak by ste odišli, tak prečo? Lebo by ste nikomu neublížili? A čo ak by to zákon umožňoval? V niektorých krajinách takéto zákony existujú. Ani vtedy nie? Ak by to urobil váš kolega? Dokázali by ste tam mlčky stáť a sledovať tečúce potoky krvi? Vydržali by ste vôbec stáť vedľa takého človeka? A ak by ste vedeli, že sa to deje vo vašom okolí, regióne, štáte, vo vašom domove, kde vychovávate deti? Úprimne by som si želal počuť vaše odpovede. Lebo ono sa to deje. Inak povedané: súčasné zákony, sadzby, systém, to všetko je iba voľba medzi duševným ukameňovaním a zastrelením. V tomto prípade tú otázku položí ako šéf štát a niektorí ľudia v talároch aj uniformách si denne volia prvú možnosť. A prečo by mal o živote rozhodovať niekto, kto má pocitovo a duševne od ľudskosti najďalej? Pravdaže, nechcem hádzať všetkých sudcov do jedného vreca, viem, že sú medzi nimi určite aj správni ľudia, no tí nepotrebujú dohovárať, sami dobre vedia, že súčasný systém je nesprávny.

A o tom vlastne celý čas píšem. Aj táto balada či mnoho podnetných príbehov poukazuje na osídla sebaklamu, neúprimnosti a pokrytectva. Vznikol tu netvor, ktorý sa živí na ľuďoch, teraz na mne, zajtra možno na vašich deťoch. A viete čo je najhoršie? Ten netvor sa stal nezávislým od čohokoľvek, šíri sa ako lavína, chce viac a viac, a vďaka novým a novým zákonom robí z každého potencionálneho zločinca. Odsedíte za vodičák dva roky natvrdo, lebo ste urazili sudcu a niekto dostane podmienku za znásilnenie. Príznačné symptómy sú opora v negativite a mlčanlivosť v ľahostajnosti. No ak sa zbavíme šupín, ak odmietneme byť potravou, ten sudcovsko policajný systém sa zrúti ako domček z karát. Nie hádzaním kameňov na námestí, ale tým, že zvolíme úprimnosť k sebe. Nebudeme pokryteckí. Tisícky ľudí sú vo väzení, lebo na niekoho v amoku nakričali a mali smolu, že neboli tí prví, ktorí podali trestné oznámenie. Tisícky! Fajn, nech je polovica zadržaní oprávnená, ale čo tá druhá? Koľko detí plače za rodičmi? Prikláňam sa k Dostojevskému, že všetko trápenie sveta nie je hodné slzičky dieťaťa. Nezabíjajme niekoľkohlavú hydru, ktorá berie moc z bahna spoločnosti. Nie sekať násilím hlavu, ale vysušiť bahno. Otvoriť oči a vidieť. Súčasné zabraňovanie porušovaniu zákona pácha na životoch viac škody ako samotní previnilci. Žiadny zákon nie je širší ako život. A potom sa začnú niektorých sudcov konečne tázať, lebo volili medzi ,,ukameňovaním a zastrelením: Myslíte že to robíte správne?“ V Biblii stojí : Beda vám zákonníci a farizeji – pokrytci, že dávate za desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbávate čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto ste mali činiť a tamto zanedbávať.

Konieckoncov aj niektorí ľudia čo spoznali hrôzy väzby a s ktorými som v kontakte, povedali, že čítanie mojich článkov im spôsobuje obrovskú duševnú bolesť, takže to nemôžu ani dočítať. Myslíte, že im to prospelo?

Čo sa týka mňa, vychádzajúc zo znalosti faktu, že vo zvyšku EÚ by som dostal podmienečný trest, nebol by som dva roky vo väzbe, hoci následok môjho činu bol nulový, vzhľadom na okolnosti a prežitú anabázu, som už pred súdom svojho svedomia čistý a blíži sa čas, keď rozpoviem aj svoj príbeh… A myslím, že s tým čo sa naokolo v poslednej dobe deje, začnú môjmu súdu klásť viac než jednu závažnú otázku.

Baladu napísal Vladimír Vysockij, myšlienky sú prevažne z knihy Osho – Súcit.

Vladimír Vysockij: Balada o knižných deťoch

 

Uprostred stečených sviečok a vo večerných modlitbách,

uprostred vojenských trofejí a s mierovými vatrami,

žili knižné deti nevediace o bitkách,

trucujúc nad svojimi drobnými debaklami.

 

Nad svojim vekom a bytím, pohoršené deti sú zas,

a bili sa do odrenín s večnými urážkami.

Ale odev plátali nám matere včas,

aleže sme knihy hltali, opíjajúc sa riadkami.

 

Na spotené čelá vlasy sa nám priliepali,

a v ústach nás dráždilo od sladkých fráz,

a pach boja točil naše hlavy

zo zažltnutých strán zlietavajúc na nás.

 

Snažili sa uchopiť to, my, ktorí sme vojen neznali,

ktorí zavýjanie za vojnový pokrik brali,

účely hraníc, tajomstvo slova „povel“ poňali

aj význam útoku, keď bojové vozy zacengali.

 

A vo vriacich kotloch vojen a vzbúr predošlých

naše maličké mozgy pri toľkých potravách.

My sme ako zradcov, zbabelcov do rol judášskych

určovali svojich sokov v našich detských hrách.

 

A nedali sme vychladnúť stopám zlodeja sporného,

aj najkrajšie dámy si ľúbiť sľúbili,

aj uspokojovať druhov a milovať blížneho,

pre seba si však role hrdinov zvolili.

 

Lenže nedá sa utiecť navždy sniť,

krátko žijú zábavy a navôkol toľko bôľu.

Posnaž sa dlane mŕtvych roztvoriť

aj mať na zbrane zo zrobených rúk vôľu.

 

Precíť to – získavanie meča ešte vrelého

a navliekanie brnenia – čo si, dočerta, zač.

Preskúmaj kto si – voľba osudu či odroda zbabelého,

a buď skutočného boja ochutnávač.

 

Aj keď zranený druh vedľa zrúti sa, Bože

a nad prvou stratou zavyješ – to trúchlenie –

hoci sa odrazu ocitneš zodratý z kože

pretože zabili ho, no teba – nie!

 

Že si spoznal, rozlíšil, vyhľadal –pochopíš

podľa úškrnu priezorov – to je úškrn smrti

lož a zlo, – aké hrubé ich tváre zočíš –

a vždy za chrbtom havranstvo a rakvy sú ti.

 

Ak ani kúsok mäsa nejedol si z noža,

ak pozoroval si zhora, dával ruky preč

a do súboja s lumpom, katom nevstúpila tvoja koža,

teda nežil si, o tom žiadna reč!!!

 

Ak púť otcovým mečom pretínaš,

a čas slané slzy do kostí vštiepal,

ak si v horkom súboji zistil, že cenu znáš,

je už jasné, že správne knihy si v detstve čítal.

Veľmi podozrivý prípad. . . alias ako to u nás chodí.

28.03.2021

V dnešnom príspevku vám sprostredkujem ďalší príbeh spoza mreží o mužovi, ktorého nazvem Pavol. Akademicky vzdelaný človek, ovláda niekoľko jazykov, väčšinu života strávil v Rakúsku. Prežil už vyše päťdesiat zím. Hoci nie je Slovák, jeho bývalá manželka a dcéra sú. Za hrubé mreže ho posadili za obzvlášť závažný zločin podvodu. Čo znamená obzvlášť [...]

Opätovné zadržanie Jankovskej

06.03.2021

Vytúžené prepustenie na slobodu, otvárajú sa dvere, sloboda začína šeptať rečou príjemného vánku. Už len pár krokov a trápenie skončí. Už žiadne námatkové kontroly, vyzliekanie do naha (mne sa to stalo, keď som písal tieto riadky), lebo predpisy tak kážu. Už žiadne trieskanie do dverí o päť štyridsať päť. Zbohom erárne prádlo, zbohom budenie svetlom každú [...]

Naši premiéri! Únosy, bicykle, prostitútky a …

01.03.2021

Celý život ma vychovávali v duchu striktného dodržiavania zákonov, spoločenských konvencií i nasledovania vážených ľudí, čo vedú náš úžasný štát. ,,Tento človek je dar nášho ľudu, náš pán predseda, pán premiér,“ ukazovala mama tučným klobáskovým prstom na muža v obleku, vystupujúceho za sklom televízora. ,,On nás všetkých zachráni!“ dušovala sa [...]

George Floyd Officer Trial

Expolicajta Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda

20.04.2021 23:24

Za vinného ho dvanásťčlenná porota uznala vo všetkých bodoch obžaloby. O dĺžke trestu zatiaľ rozhodnuté nebolo.

Vladimir Putin

Mierové rozhovory v konfliktnej oblasti? Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie v Donbase

20.04.2021 22:33

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že v konflikte medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami "ide o milióny životov".

Armin Laschet

Strach zo zelenej kancelárky zomkol čiernych sokov

20.04.2021 21:47

Annalena Baerbocková alebo Armin Laschet? Jeden z nich s najväčšou pravdepodobnosťou po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku nahradí dosluhujúcu kancelárku Angelu Merkelovú.

Peter Kmec, Ide o pravdu

Kmec (Hlas) v Ide o pravdu: Heger je len neinformovaný hovorca Matoviča

20.04.2021 20:30

Ruskí agenti mali byť za výbuchom českého muničného skladu v roku 2014. „SIS aj vojenské spravodajstvo musia informovať poslancov,“ povedal v relácii Ide o pravdu poslanec Peter Kmec.

captivum

Nikto sa nenarodí ako väzeň, alebo zločinec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 34
Celková čítanosť: 154519x
Priemerná čítanosť článkov: 4545x

Autor blogu

Kategórie