Založ si blog

Inšpekcia, právo na cintoríne a svedomie prežitok.

V poslednom období sa toho vo svete justície, polície a v spoločnosti vôbec, mnoho zmenilo. Bývalý policajný prezident začal napĺňať svoje povinnosti vyplývajúce z funkcie až po odchode z postu. Úsmevné, nie? A možno hrdinské – nechať sa zadržať, aby mohol  dôkladne preskúmať systém práce mužov zákona z prvej ruky, a rovno si to strihol do väzby, aby zhodnotil stav väzníc a ešte aj – aby toho nebolo málo – úroveň zdravotnej starostlivosti. Nie, mojim zámerom nie je pána Lučanského dehonestovať, iba mi to prišlo ako zo satirického príbehu.

A teraz vážne. Verejnosť chápe rozsiahle akcie elitných policajtov ako jasný signál očisty spravodlivosti, dôkaz, že konečne prišli svetlé časy. Na týždňovej báze sa uskutočňujú razie. Ruky úradníkov v zamknutých putách pribúdajú. Zámky na jazykoch mlčiacich sa rozpadávajú. Svetlé časy? Mám opačný názor. A v nasledujúcich riadkoch vám vysvetlím prečo si to myslím. Samozrejme sa môžem mýliť, ale ak niekto dostane ako dôvody väzby obavu z ovplyvňovania svedkov, hoci skutok, za ktorý je stíhaný sa datuje na desať rokov dozadu, alebo obavu z pokračovania, keď už nie je vo funkcii, kde boli na daný skutok možnosti – tak to znamená, bohužiaľ, iba jedno. Právo je mŕtve. Pochované. Na cintoríne bez náhrobku. Nehovoriac o iných veciach.

Z inštitútu väzby sa stala zbraň, nebezpečná krutá zbraň, ktorá nosí strach a útlak v plastovej miske priamo do cely. A pritom sa vo všetkých právnických knihách píše, že väzba nie je trestom, že má byť dočasnou prevenciou. Nie prostriedkom na zlomenie ľudí. Kam tým mierim? Presne do jadra problému: boj za spravodlivosť si politické strany osvojili ako heslo, dôvod na to, aby ich ľudia zvolili, no mám dojem že sa stal nástrojom ďalšieho ,,režimu“.Mám pocit, že spravodlivosť sa zasekla kdesi uprostred policajno – politickej vojny, kde sa jedna strana mstí druhej. Netvrdím, že sa má niečo niekomu prepiecť, iba mi to nesedí. Zobrali už húfy ľudí, azda desiatky, a podľa voľne dostupných informácií niektorých obvinili kvôli výpovediam rovnako obvinených vo väzbe. Myslím, že ich prezývajú kajúcnikmi. Teraz pôjdem proti sebe, ale ak je človek pripravený o slobodu, nemožno mu veriť – respektíve jeho tvrdenia nemusia byť pravdivé. Viete koľko ľudí sa za ten čas pri mne vystriedalo? A koľkí po určitom čase trávili chvíle s perom a papierom, zadumaní vo fantázii, aby poskladali skladačku, ktorá im zabezpečí cestu von? Dobre, mnoho ich nebolo, ale zopár áno. Raz dokonca jeden ,,papaláš“nakreslil schému s menami, a keď sa ho iný väzeň pýtal na konkrétne meno, povedal: ,,To je nič. Taký fackovací panák, on nič nevedel, ale na polícii chceli veľa mien.“ Ten pán mal zarobené státisíce, väčšiu sadzbu ako ja. Ako dopadol? Po štyroch mesiacoch doma. Hoci potopil niekoľko ľudí, mal vystarané. Majetok mu nechali. Taktiež neviem o tom, že by zhabali ,,zločinné“ peniaze pánovi Sklenkovi a iným, ktorí sú vonku, zatiaľ čo ostatní sedia vo väzbe. Ak je niečo nezákonné a ľuďom za to hrozia dvadsať ročné tresty, je jedno či niekto spolupracuje alebo nie. A som späť pri kajúcnikoch. V americkej ústave je napísaná jedna múdra vec: popud k slobode je najsilnejší cit, aký človek má. Môžete celý život hromadiť presvedčenia, stavať na seba ako tehly pri ťahaní múru, ale ak stratíte slobodu, stratíte aj nosnú priečku a celé sa vám to zrúti ako sutiny po výbuchu. Ak vám k tomu ešte sľúbia ponechanie si majetku, kvôli ktorému ste vlastne vybočili z morálnych konvencií, čo viac treba na to, aby ste odprisahali, že počas dňa je noc? Čo ak sa medzi tou hŕstkou zadržaných ocitol niekto neoprávnene, ale média ho zomleli a spojili s tými, čo tam sú právom? A ak vedú vyšetrovanie ľudia s osobnými motívmi, nedajbože s nadbytkom ambicióznosti, čo sa môže stať?

Toto: ráno o piatej vás vytrhne z postele hotová eskadra ozbrojených mužov, ktorí vám vyrazili dvere a vbehli do vášho domova. Vezmú vás na stanicu, kde vás zavrú do miestnosti kde nie je kamera, kde vám môžu rozprávať čokoľvek, hroziť, vydierať, klamať, sľubovať. Použijem príklad manželského páru, bývalých príslušníkov SIS. Čo ak s tým nemá pani nič spoločné a vzniesli jej obvinenie, aby mohli použiť frázu: ,,Ak nám nepovieš to a to, pôjde ženuška sedieť a neuvidíš ju desať rokov.“ Robí sa to. Mne to urobili. Pravdaže tomu bude predchádzať séria taktík ako otriasť vypočúvaným. Zájdem hlbšie do technických záležitostí, lebo mnoho ľudí, a bohužiaľ aj sudcovia, nehovoriac o prokurátoroch, to považujú za normálne aj keď to zákon vyslovene zakazuje. Ale čo z toho … právo odpočíva v pokoji.

K tým technickým záležitostiam: americkí vyšetrovatelia Inbaud, Reid, Buckley, položili svojim dielom CRIMINAL INTERROGACION AND COMPESSION (vyšetrovanie a priznanie) základy techniky výsluchov v celom západnom svete. Bolo to o vymámení priznaní páchateľov. Métoda sa ukázala neuveriteľne efektívna, a teraz pozor – fungovala na vinných aj nevinných. S príchodom DNA testov sa spätne dokázalo, že za krátky čas sa odsúdili tisícky nevinných, no dvadsať percent chybných rozsudkov sa opieralo o priznania, získané práve týmto typom výsluchu. Viedlo to k poprave niekoľkých väzňov v USA. Tieto techniky sú samopalom vo svete zašpicatených palíc a ako povedal Nesbo: nástroj, ktorý razí cestu vpred, neberie zajatcov a prináša rýchle výsledky. Z anatomického hľadiska má šok vyvolaný násilným zadržaním následný efekt: Telo je obdarené dvoma samostatnými ochrannými systémami, zachovávajúcimi život. Prvý je systém, ktorý mobilizuje ochranu proti vonkajšej hrozbe. Hovorí sa mu osa HPA (hypotalamus – hypofýza – nadobličky). Aktivácia tejto osy tiež oslabuje schopnosť jasne uvažovať. Spracovanie informácii v prednom mozgu, v centre výkonného a logického uvažovania, je významne pomalšie než reflexívna činnosť riadená zadným mozgom. Šok zo straty slobody vyvoláva tvorbu stresových hormónov v nadobličkách, tie zužujú cievy v prednom mozgu a tým obmedzujú jeho funkciu. Navyše hormóny potláčajú funkciu prefrontálneho kortexu centra vedomia. Je to proces zachovania šance na prežitie, no platíme za to cenu: znižuje sa naše uvedomelé vnímanie a inteligencia, navyše sme prístupnejší na sugescie. Preto sa nevinní priznávajú aj k vraždám. ( Z publikácie pána Dr.B.Liptona, PhD, ktorý sa opieral o štúdie Takamatsu et al., 2003, Arnsten a Goldman – Rahic, 1998, Goldstein et al.,1996).

Takže v tejto miestnosti použijú na vás zmienenú metódu. Vsugerujú, čo chcú počuť, ale človek nerozmýšľa, aké následky to bude mať. Prečo? Pred chvíľou ste to čítali – má zníženú inteligenciu, vlastne ani poriadne nevníma. Ešte mu dajú podpísať formulár, že nebol nátlakom donútený vypovedať. Bábka na motúzkoch tancuj! A vua la… všetko je zákonné. Teraz sa pýtam, čo sa zmenilo od dôb inkvizície? Fyzické mučenie bolo vytlačené psychickým. Už to nie je pod taktovkou cirkvi, ale štátu. A pri mučení povie človek nielen to, čo chce despota počuť, ale aj to, čo by ho podľa jeho mienky mohlo potešiť. Len aby to všetko prestalo. Súčastníci sú iba nástupcami tých, čo verili, že vypáčia pravdu dobiela rozžeraveným železom. Pri útlakových praktikách môžu ľudia povravieť najnezmyselnejšie klamstvá, ktorým vďaka prežívanej bolesti veria. Predstavte si, že sa to stane vám, lebo niekomu vadíte. Komu to teraz prednesiete? Prokuratúra si nenechá prekĺznuť prípad pomedzi prsty a súd to priloží do spisu ako súčasť vašej obhajoby. Čo teraz? Dobrý advokát? Fajn, ale advokát nevie kriesiť mŕtvych. Čo mám tým na mysli? No predsa právo, nepamätáte? A samozrejme vás. Ste mŕtvy pre spoločnosť, pre vaše okolie, pre známych, možno pre rodinu. Mřtvy a ešte raz mŕtvy. Médiá? Ale prosím vás… ste väzeň. Mám to overené. Preto pripínajú v pokročilých krajinách na páchateľov okamžite po zadržaní kamery. Niekde dokonca s online prenosom, aby mohli sudcovia z pohodlia kancelárie kontrolovať, ako s nimi zaobchádzajú. Lebo to je to, čo si zrejme tí naši neuvedomujú: sú zodpovední za svojich zadržaných a nie sú súčasťou polície, prokuratúry, ale posvätní strážcovia zákona a práva! Ibaže … čo ak sa strážca stane pánom? A kto stráži strážcov?

A týmto chcem povedať, že vo svete spravodlivosti nastala doba temna, lebo niektorí sudcovia sa boja uznať niekoho za nevinného alebo používať väzbu tak ako majú. Nôž tiež slúži primárne na krájanie chleba, no v nesprávnych rukách sa mení na vražednú zbraň. Súdy pôvodne vznikli, aby slúžili spravodlivosti a nie naopak. V niektorých sieňach dochádza k najväčším neprávostiam. Mám pocit, že súdy si začali vykladať túto situáciu tak, že tvrdosť rovná sa spravodlivosť. Nestačí, že máme barbarské sadzby? Nedávno som zostal udivený a užialený, keď odsúdili môjho kamaráta. Písal som o ňom v júli (čítaj tu).Priznal sa, aby mohol ísť čím skôr na podmienku domov, dokonca v ich prípade zaznela od prokurátora veta: ,,Priznajte sa, dostanete podmienku, hádam nechcete tvrdnúť v base.“ Nakoniec tak či tak žiadal trest na tvrdo! Dva roky! Hmm…pokiaľ viem, neexistuje zákon, ktorý by hovoril do akej miery možno podvádzať. Okresný súd rozhodol o dvojročnom podmienečnom treste A Kraj? Tri roky na tvrdo. Za administratívny delikt! Prečo? Lebo pred zadržaním neviedol normálny život – pretože mal dopravné priestupky (pokuty za parkovanie, za rýchlosť). A za ďalšie, lebo tá činnosť mohla byť pokojne väčšia ako tá, ktorá bola dokázaná. Vraj mohla… aj svet mohol byť iný, ak by Nemecko vyhralo vojnu, v Afrike nemusela umrieť gazela, keby český horolezec v Tatrách nezašlapne motýľa. Takto to vyzerá, keď je právo mŕtve. Keď mu na náhrobok ani len nepoložia z úcty kvety. Myslíte, že niekoho zaujíma, že jeho rodina bez neho trpí, že ho vyše roka nevideli, že vo väzniciach – prepchatých väzniciach zúri tiež pandémia, že naše obmedzené práva sú ešte viac obmedzené? Nie, niekomu to nestačí. A nikto o tom nehovorí.

Teraz na porovnanie: muž dobodal ženu – 2,5 roka! Znásilnenie ženy – 3 roky! 9 zabitých z nedbanlivosti-36 mesiacov! Zneužitie právomoci – podmienka! Policajt čo kryl 27 rokov partiu zlodejov – podmienka! Muž vnikol do domu, ubil milé, krásne dievča kameňom, z čoho má doživotné následky – 4 roky! Nútenie do prostitúcie – podmienka!

Celá spoločnosť je polarizovaná rečami ako sa upratuje v spravodlivosti. Nuž, každý ma inú predstavu o tom čo je spravodlivosť. Lenže ak sú nedostatky v zákone, treba prekonávať nedostatky a nie zákon. Odjakživa ľudia rozprávajú, že na peniazoch vôbec nezáleží. Podstatné je zdravie, rodina a láska. Deti sa od malička vedú k ľudskosti, úcte k jednotlivcovi. Ale akonáhle ukážu niekoho, kto zneužil výhodu, čo mu v konečnom dôsledku prinieslo zisk, vytvára sa a podporuje nálada linčovania. Niektorým tečú z úst sliny a využívajú to ako pomôcku na zvyšovanie svojej popularity. Chcú, aby spoločnosť podporovala barbarské trestanie, aby schvaľovali dvasaťročné tresty pre úradníkov, a vôbec ekonomickú činnosť. Je to divné, nie? Veď peniaze nie sú také dôležité ako život. Každý to hovorí svojim ratolestiam. A podaktorí politici sa ešte aj vystavujú kresťanskými krížikmi, iní solidaritou, tak kam sa tieto hodnoty posledné mesiace pominuli? Bohužiaľ sa im darí prenášať hnev aj na ľudí. Cítiť to aj tu vo svete múrov a železa, keď z okien počuť veselé hlasy zopár väznených z toho, že zatvárajú ,,elitu spoločnosti.“ Radujú sa z toho, že niekto bude trpieť viac než oni. Lenže koho tí uradníci zavraždili, ak im hrozia dve desaťročia za mrežami? Áno, populistickí rečnící povedia: ,,Títo ľudia vám ulúpili z daní. To vás okradli! Obyčajných pracujúcich ľudí!“ Myslíte, že ak ich prakticky zmrzačíte prispeje to k vášmu blahobytu? Nemám ten pocit. Nedostanete každý päťsto euro na účet, to je len účelovo vyvolaná predstava. Akože strácate. Samozrejme, nech sú ľudia trestaní, ale primerane. Európsky súd, Ústavný súd SR, ale ja Najvyšši súd SR sa judikatúrne zhodli, že cieľom trestu je prevýchova, nie odplata za to, čo previnilci urobili. A exemplárne trestanie je vyslovene zakázané. Je to proti ideálom Únie. Medzi trestom a vinou je obrovská diskrepancia. Komu pomôže, že bude niekto dvadsať rokov vo väzení za nenásilnú činnosť? A ak tkvie táto požiadavka zo škodoradosti, že niekoho teší nešťastie druhých, ich rodín, hovorí to za to všetko. Nie je čudné, že morálne kázania počuť z úst tých, čo ,,sfalšovali“ diplomovky, a potom povedali, že to nie je dôvod na zvalenie koalície, lebo bojujú za spravodlivosť, že zmenia Slovensko? Nuž, zmenili. Vyše päťdesiat percent ľudí volá po predčasných volbách. No nie je dôvod… Ach, tie ideály! Tak častý príznak diktátorov. Nech sa spolu hanbia a pýria tí, čo mi siahajú na život, aby ho vyhladili; nech s hanbou odtiahnu tí, čo sa tešia môjmu nešťastiu (40 žalm, 15).

Nebezpeční ľudia nosia v rukách zbrane, nie papiere. Konieckoncov cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Preto žiadna očista. Advokácia sa dostala do bodu, kedy nerozhoduje už aj tak drakonický zákon, ale populizmus, čiže o chvíľu bude jedno či právnici dreli na skvelých školách, alebo popri výške ťahali dve zamestnania. Lebo právo je mŕtve a svedomie u tých čo rozhodujú, sa stalo prežitkom. Právnici sa stali kulisou súdnych procesov. Športovou analógiou: jeden hokejový tím musí hrať proti súperovi v otupených korčuliach, namiesto hokejok palice bez blafáku, navyše s brankárom bez výstroje, a rozhodca sa tvári, že hra spadá do fair play. Zaujímalo by ma, čo by s ním spravili fanúškovia. Nedávno dávali film Veľká hra a na konci rozhodoval súd o osude hlavnej protagonistky. Štát, ako inak, navrhoval niekoľkoročné väzenie a sudca povedal: ,,Nestotožňujem sa s návrhom prokuratúry. Ako pomôže spoločnosti, že obžalovanú pošlem do väzenia? Aký následok mal jej čin? Sama prišla o majetok, preto dostala dostatočnú lekciu. Preto navrhujem verejno – prospešné práce, pretože moje svedomie mi nedovoľuje…“ Poviem vám, že hoci to bol len film, ten sudca mal gule. Kde je svedomie v súčasných rozhodnutiach? Ľahostajnosť voči životu je zločin, obzvlášť závažný podľa §1, Vesmírnej – Božej spravodlivosti. Niekdy mi to pripadá naozaj podivné. V krajine, kde prezidentka oceňuje ľudí rádom Ľ. Štúra, odsúdia redaktora za to, že ho citoval . V krajine, kde je národným hrdinom vrah a lupič, známy zromantizovaný zbojník sa trestá vzhľadom na pomery civilizácie obdobne ako pred 300 rokmi. V krajine, kde slovo právny štát zaznie pomaly každý deň v TV, vymazali ľudské práva z procesov. A v tejto krajine patria k naúspešnejšie premietaným filmom séria Rýchle a Zbesilo. Komu tam ľudia fandia? Zločincom. Čo je to, ak nie paradox.

V súčasnom svete justície sa neuveriteľne nadnáša. Ak stojí v uznesení, že ste chystali teroristický útok s veľkým rozsahom, pokojne to môže znamenať, že ste na čierno predávali po domácky vyrobené hnojivo. A že vás usvedčuje odborná špecializácia, môže vychádzať z faktu, že ste na strednej dostali jednotku z chémie. Súd vás presviedča, aký ťažký zločinec ste, ako musia pred vami chrániť spoločnosť. Chcú vás takého mať. A to je neprijateľné. Viem, že niektorí vo väzniciach si nechávajú posielať moje príspevky. Ďalšie riadky sú venované im. Nikto nie je neomylný, občas každý zachybuje. Aj Vilo Rozboril hovorí, že život sa môže človeku vymknúť z rúk. Svoj trest ste odsedeli na rozdiel od iných, ktorým na trestnú činnosť neprišli. Niektorí z vás doslova odtrpeli neprimeraný trest, ale z väzenskej brány vyjdete čistí, začnete teda inak. Svoj dlh ste splatili dvojnásobne a teraz môžete začať lepšie, bez výčitiek za to, čo bolo. Berte to tak, že za svoju novú budúcnosť ste už zaplatili. Cítite krivdu, túžite po pomste, možno ju  plánujete. Dám vám návod: Najlepšia pomsta je na toho kto vám ublížil zabudnúť. Dať mu najavo, že pre vás nič neznamenal, že mu odpúšťate. A ak raz o vás začujú ako o človeku, ktorý je úspešný, čestný, cenný pre svoju komunitu, viete čo to bude znamenať? Že sa mýlili… A čím viac nás bude, tým skôr dokážeme, že ten storočný systém posudzovania, zaprášený a zamazaný od krvi, usvedčuje tých morálnych, vážených z podvodu, ktorý bol páchaný na ľudskosti.

Ak by sa takto trestali porušenia ľudských práv a humanity, vznikne núdza sudcovského stavu.

A na koniec uvádzam záver môjho aprílového príspevku, lebo to platí viac než kedykoľvek predtým (čítaj tu): Potlesk nad kariérou doznie, na uznanie sadne prach a po sudcoch zostanú iba staré rozhodnutia doby súce na odsúdenie v časoch budúcich. História nás občas učí, že to čo teraz považujeme za normálne, bude raz barbarské, že tí čo sú teraz vážení, budú považovaní za zloduchov. Ako povedal jeden z mojich obľúbených filozofov: A to je práve znepokojivý a statočný zvyk ľudstva, snívať správne sny v nesprávnej dobe. Síce sú prísľubom, no prinášajú ťažkosti.

Veľmi podozrivý prípad. . . alias ako to u nás chodí.

28.03.2021

V dnešnom príspevku vám sprostredkujem ďalší príbeh spoza mreží o mužovi, ktorého nazvem Pavol. Akademicky vzdelaný človek, ovláda niekoľko jazykov, väčšinu života strávil v Rakúsku. Prežil už vyše päťdesiat zím. Hoci nie je Slovák, jeho bývalá manželka a dcéra sú. Za hrubé mreže ho posadili za obzvlášť závažný zločin podvodu. Čo znamená obzvlášť [...]

Opätovné zadržanie Jankovskej

06.03.2021

Vytúžené prepustenie na slobodu, otvárajú sa dvere, sloboda začína šeptať rečou príjemného vánku. Už len pár krokov a trápenie skončí. Už žiadne námatkové kontroly, vyzliekanie do naha (mne sa to stalo, keď som písal tieto riadky), lebo predpisy tak kážu. Už žiadne trieskanie do dverí o päť štyridsať päť. Zbohom erárne prádlo, zbohom budenie svetlom každú [...]

Naši premiéri! Únosy, bicykle, prostitútky a …

01.03.2021

Celý život ma vychovávali v duchu striktného dodržiavania zákonov, spoločenských konvencií i nasledovania vážených ľudí, čo vedú náš úžasný štát. ,,Tento človek je dar nášho ľudu, náš pán predseda, pán premiér,“ ukazovala mama tučným klobáskovým prstom na muža v obleku, vystupujúceho za sklom televízora. ,,On nás všetkých zachráni!“ dušovala sa [...]

George Floyd Officer Trial

Expolicajta Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda

20.04.2021 23:24

Za vinného ho dvanásťčlenná porota uznala vo všetkých bodoch obžaloby. O dĺžke trestu zatiaľ rozhodnuté nebolo.

Vladimir Putin

Mierové rozhovory v konfliktnej oblasti? Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie v Donbase

20.04.2021 22:33

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že v konflikte medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami "ide o milióny životov".

Armin Laschet

Strach zo zelenej kancelárky zomkol čiernych sokov

20.04.2021 21:47

Annalena Baerbocková alebo Armin Laschet? Jeden z nich s najväčšou pravdepodobnosťou po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku nahradí dosluhujúcu kancelárku Angelu Merkelovú.

Peter Kmec, Ide o pravdu

Kmec (Hlas) v Ide o pravdu: Heger je len neinformovaný hovorca Matoviča

20.04.2021 20:30

Ruskí agenti mali byť za výbuchom českého muničného skladu v roku 2014. „SIS aj vojenské spravodajstvo musia informovať poslancov,“ povedal v relácii Ide o pravdu poslanec Peter Kmec.

captivum

Nikto sa nenarodí ako väzeň, alebo zločinec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 34
Celková čítanosť: 154523x
Priemerná čítanosť článkov: 4545x

Autor blogu

Kategórie