Založ si blog

Keď som túžil umrieť.

Nie som pre nich osoba, som len meno v ich ,,účtovnej knihe“, chlapík, ktorý má pre nich hodnotu vo forme peňažnej odmeny, keď so mnou skončia. Týmto smerom sa uberali moje myšlienky na samom začiatku pred dvoma rokmi. Keď som čelil nákazlivej samote, keď mi cela pripadala každým dňom tesnejšia, vzduch tak hustý, že som ho chcel nabrať rukami, rozmrviť ho a násilím si ho vopchať do dýchacích ciest, aby som sa v panike nezadusil. Keď ma nádej opustila, hoci som ju najväčšmi potreboval. Keď prítomnosť znamenala odlúčenie od lásky a jej absencia moju postupnú pomalú smrť v duševných agóniách. Možno si poviete, že priveľmi beletrizujem, ale sotva by existoval počet strán, ktorý by dokázal poňať všetky tie útrapy. Kto nezažije, nevie, a bodaj by ani nikdy nezažil.

V tomto rozpoložení nemá človek ďaleko k zlým rozhodnutiam. A to moje vyšlo z tmy, z hlbokých útrob mojej mysle, keď som prišiel na dvojtýždňovú eskortu do iného ústavu. Bola to pre mňa veľmi depresívna skúsenosť, a keď som priam žadonil strážnika o nejaké knihy z knižnice, svojou odpoveďou nahodil háčik do vôd môjho podvedomia a prišla tá strašná myšlienka, desivá definitíva môjho rozhodnutia. ,,Skoncujem to…“

Prostredím oslabnutý strach zo smrti mi razom nič nevravel. Nedesil ma, ba práve naopak – pripadalo mi to ako hojivý balzam, ktorý mi prinesie úľavu. Viete, nikdy nezabudnem, ako som vonku ešte dávno pradávno, povedal: ,,Nikdy by som ani len nerozmýšľal o samovražde. Tí ľudia sú zbabelci.“ Ako som sa už presvedčil, vyššie sily, možno kozmický šachista čo posúva figúrkami, zasahuje výlučne do záležitostí ľudí, ktorí použijú slovo nikdy.

Čože mi povedal? Čo tak zlovestné vyslovil mechanickým hlasom ľahostajnosti, že ma dohnal k záhrobným dobrodružstvám? ,,Čo? Jaké knihy? Vy ste tu iba v úschove, žiadne knihy.“ Vy ste tu iba v úschove. A týmto ma ponížil na vec, na objekt, na kus mäsa, ktoré možno bezdušne pohodiť. Bolo to niečo ako posledná kvapka.

Tak som započal svoje plány hľadiac na oceľové mreže cez sivú tmu, keď zhasli svetlá. Rozmýšľal ako, kedy, kde… Do rána bol plán hotový, jeho kontúry boli ostré a pripravené na reálne prevedenie. Ani noc, čierny tunel do bieleho dňa, neoslabil intenzitu môjho hrozného rozhodnutia. Skôr sa na mňa nalepili ďalšie dôvody, prečo to urobím. Prirodzene, tento príspevok neprichádza posmrtným expresom, takže teraz vám rozpoviem čo sa zmenilo. Vlastne to boli dve veci.

Najprv ma prišla navštíviť moja advokátka. Svojim správaním mi venovala dar. Ľudskosť. Niečo, čo nie je o prehliadaní skutočnosti alebo o všeobecných nedostatkov človeka, je to energia, ktorá nás ako ľudí spája. Prebúdza v nás pochopenie. Bolo to ako nájsť ložisko zlata pod zapratanou garážou. Proste vám to zmení život. Zrazu mi môj plán pripadal hlúpy. Zbytočný. Znova som videl farby. Priviala ku mne obrysy budúcnosti plnej nádeje. Zbytočnosť, akú som cítil pri roztrasených nádychoch, slabla.

Na ďalší deň sa mi otvorili oceľové dvere a v nich stojaci strážnik sa spýtal, či idem na vychádzku. Odvetil som, že nie, ďakujem. Nedobytná oceľ, tlama príšery, v akej som zažíval hnev, sa zatvárala, no zrazu sa odchýlila. ,,Určite nejdete? Koľko ste už neboli? Mali by ste ísť, bude vám lepšie.“

,,Nie, naozaj. Vidieť oblohu cez mreže mi nerobí dobre, viete…“

Prikývol, znova zatváral a opäť, ako aj pred tým, otvoril. ,,Počujte, je niečo čo by som pre vás mohol spraviť? Aby vám bolo lepšie?“

Zdalo sa mi, že moje takmer nulové očakávania od sveta bezúčelnosti, sa zhmotnili, kydli na zem a rozbili sa na tisíc roztrieštených kúskov. Náhly poryv dobrodušnosti do mňa neviazane prúdil a ja som ho lačne pohlcoval. Dobreže som k nemu po kolenačky neprešiel s dlaňami spojenými do prosebnej striešky. ,,Prosím vás… knihy z knižnice. Ak by to šlo. Akékoľvek.“

Dumavo prikývol. ,,Skúsim to vybaviť.“

Neobmedzená vďačnosť ma takmer usmrtila svojou prudkou explóziou. No v mojich pustých očiach sa brieždilo. Tri jednoduché slová. Skúsim to vybaviť. Ľudia niekedy dychtia viac po slovách než po čomkoľvek inom. Slová prinášajú útechu, hasia často nevídané útrapy. A tieto tri ma vytrhli z područia smrti, ktorá ustúpila od kusu mäsa, čo lahodne zrelo v rozháraných myšlienkach. O hodinu sa otvorila bufetka. Zjavila sa v nich moja spása, dve knihy v ponúkanej ruke. ,,Po víkende vám ich prídem vymeniť, okej? A hlavu hore.“

Nikdy na to nezabudnem. Nielen preto, že ma opätovne pasoval do roli živého tvora, ale hlavne kvôli tomu, že je dôkazom. Nezvratným dôkazom, že dobro človeka je bezbrehé. Že zapustí korene aj v najnehostenejších podmienkach emočnej sterility, akým bezpochyby toto miesto je. Že žiadna čepeľ nie je dosť ostrá, aby ho presekla. Že vždy existujú jedinci, čo nosia svetlo, takpovediac, bona side – s dobrým úmyslom a nič za to nečakajú. Že bez ohľadu na to koľko bôlno ostrých brázd vám vryje závratná ľahostajnosť do duše, stačí jeden duchaplný čin, ktorý všetko zahladí. Často sa podujmem na kritiku – i keď konštruktívnu – , ale netreba opomínať ani tie dobré skutky, aby sa na ne nikdy nezabudlo. Ten človek prekročil hranicu toho, čo musel a urobil niečo, čo bolo navyše. Nie preto, aby získal. Vzišlo to z toho, že taký proste je. Pre niekoho v civilizovanom svete je možno ,,ten týpek, čo robí bachara“, no pre mňa je hrdinom. Niekým, kto robí svet lepší už len tým, že je sám sebou. Občas mi zíde na um čo by sa stalo, ak by ma ten týždeň neprišla navštíviť advokátka, ak by nerobil tento konkrétny strážnik a vyššie sily by nezasiahli. Viem, že to nikdy nezistím, ale najviac ma mrzí, že desiatky ľudí také šťastie nemali. Padli za obeť ľahostajnosti a systému.

Prišlo mi výstižné ukončiť rok touto príhodou. Ak vás aspoň na chvíľu zabavila v neúprosnej dobe pandémie, som rád. Ak vás táto iskrička dobra nadchla ako mňa, teší ma to. No najšťastnejší budem, ak na ňu nezabudnete, aby vás navštívila v podvedomí, keď možno aj vaše slová zachránia vzácny dar života. Toho strážnika som odvtedy videl iba dva razy, keď svojim ľudským prístupom zachraňoval životy iným, a pri tom ani netušil, že zopár krokov od neho je niekto, kto sníva, že až raz skončí jedna zlá kapitola, osud mu dá príležitosť podať svojmu hrdinovi v normálnom svete ruku, a povedať: ,,Ďakujem.“

Všetkým vám prajem šťastný nový rok, pretože verím, že bude tým najlepším, aký ste kedy mali. Teda, kým neskončí a nepríde ďalší.

Veľmi podozrivý prípad. . . alias ako to u nás chodí.

28.03.2021

V dnešnom príspevku vám sprostredkujem ďalší príbeh spoza mreží o mužovi, ktorého nazvem Pavol. Akademicky vzdelaný človek, ovláda niekoľko jazykov, väčšinu života strávil v Rakúsku. Prežil už vyše päťdesiat zím. Hoci nie je Slovák, jeho bývalá manželka a dcéra sú. Za hrubé mreže ho posadili za obzvlášť závažný zločin podvodu. Čo znamená obzvlášť [...]

Opätovné zadržanie Jankovskej

06.03.2021

Vytúžené prepustenie na slobodu, otvárajú sa dvere, sloboda začína šeptať rečou príjemného vánku. Už len pár krokov a trápenie skončí. Už žiadne námatkové kontroly, vyzliekanie do naha (mne sa to stalo, keď som písal tieto riadky), lebo predpisy tak kážu. Už žiadne trieskanie do dverí o päť štyridsať päť. Zbohom erárne prádlo, zbohom budenie svetlom každú [...]

Naši premiéri! Únosy, bicykle, prostitútky a …

01.03.2021

Celý život ma vychovávali v duchu striktného dodržiavania zákonov, spoločenských konvencií i nasledovania vážených ľudí, čo vedú náš úžasný štát. ,,Tento človek je dar nášho ľudu, náš pán predseda, pán premiér,“ ukazovala mama tučným klobáskovým prstom na muža v obleku, vystupujúceho za sklom televízora. ,,On nás všetkých zachráni!“ dušovala sa [...]

George Floyd Officer Trial

Expolicajta Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda

20.04.2021 23:24, aktualizované: 23:48

Vynesenie verdiktu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, budova súdu bola obohnaná ostnatým drôtom aj betónovými zátarasami a do ulíc Minneapolisu boli nasadené tisícky policajtov.

Vladimir Putin

Mierové rozhovory v konfliktnej oblasti? Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie v Donbase

20.04.2021 22:33

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že v konflikte medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami "ide o milióny životov".

Armin Laschet

Strach zo zelenej kancelárky zomkol čiernych sokov

20.04.2021 21:47

Annalena Baerbocková alebo Armin Laschet? Jeden z nich s najväčšou pravdepodobnosťou po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku nahradí dosluhujúcu kancelárku Angelu Merkelovú.

Peter Kmec, Ide o pravdu

Kmec (Hlas) v Ide o pravdu: Heger je len neinformovaný hovorca Matoviča

20.04.2021 20:30

Ruskí agenti mali byť za výbuchom českého muničného skladu v roku 2014. „SIS aj vojenské spravodajstvo musia informovať poslancov,“ povedal v relácii Ide o pravdu poslanec Peter Kmec.

captivum

Nikto sa nenarodí ako väzeň, alebo zločinec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 34
Celková čítanosť: 154541x
Priemerná čítanosť článkov: 4545x

Autor blogu

Kategórie