Založ si blog

Špeciálny recidivista a jeho, „posledný súd z nemocničnej postele! “

Pred ambulanciou, ktorá sídli uprostred rušnej časti mesta, kráčajú muži. Dvaja majú na bundách nápis ZVJS, za opaskom pištoľ, vedľa stehna sa kníše visiaci obušok ako zastoknutý meč a sľubuje prenikavú bolesť.

Je teplý letný deň, vrelé lúče sa strmhlav vrhajú k zemi, odrážajú sa na ligotavom kove, čo s každým krokom zarinčí.

Medzi príslušníkmi sa tacká chlap v tmavomodrom oblečení, pás mu obopína zošúverený kožený hnedý opasok, z ktorého vedú dve dlhé reťaze. Prvá klesá k nohám, zakončujú ju hranaté putá zahryznuté do členkov. Druhá stúpa k rukám a je prepojená s obyčajnými putami, železnými okovami, čo zanechávajú červené fľaky na koži. Väzeň, vlečúc za sebou nohy v limitovanom rozsahu krokov, dychčí, zjavne nestačí tempu dozorcov a na čelo mu vystupujú kropaje potu. Hoci ovzdušie pripomína roztavenú kováčsku pec, musí mať dlhé nohavice a dlhorukávovú košeľu.

Jeden z dozorcov má okolo jeho ruky omotanú retiazku, takzvanú povôdzku, ktorá sa sťahuje ak zaostane. Príslušník ZVJS ho ťahá, jeduje sa, že väzeň nedrží s nimi krok, nezaujíma ho, že v tých reťaziach sa nedá súrodo našľapovať.

Slobodní ľudia na to znechutene zízajú, odťahujú svoje zvedavé deti a odvádzajú ich za ruku opačným smerom. Krútia hlavami, pohŕdavo prehĺtajú nemilé slová, ktoré by najradšej pustili neviazane do sveta. Najlepšie smerované úradníkom, pretože umožňujú vpúšťať také beštiálne zveri do ulíc medzi normálnych ľudí, aj keď s dozorom. Veď čo ak utečie? Videli to neraz v televízii.

V čakárni u lekára si všetci odsadnú, ukradomky blúdia k uväznenému pohľadom.

A keby ešte počuli formuláciu textu prokuratúry; osem krát odsúdený za úmyselné trestné činy. Ide o osobu preukázateľne náchylnú k páchaniu trestnej činnosti, špeciálneho recidivistu, ktorý sa v krátkom čase dopúšťa trestnej činnosti bez toho, aby doteraz ukladané sankcie mali na neho podstatnejší výchovný vplyv.

Aký dojem by to zanechalo v ľuďoch? Nič dobré, však? Akoby som niektorých počul. Preboha, čo spravil? Špeciálny recidivista? No panebože, takého len navliecť do kazajky! Ak by sme k tomu pripočítali jeho odsedených šesť rokov za mrežami?

A čo keby vám poviem, že ten špeciálny nenapravený delikvent, spútanejší než nasrdený rotvajler, bol síce osem krát súdne trestaný, ale vždy za vodičák? A keby z jeho osobných dokumentov zistíte, že za celý ten čas ,,páchania“ trestnej činnosti spôsobil dokopy stoeurovú škodu, nikoho neohrozil?

Pred tým, než opustil nehostinné prostredie väzenia, nezabudli ho podľa zákona poučiť. ,,Ak sa pokúsite o útek, bude proti vám použitá služobná zbraň.“

Je pravdou, že porušil zákon, o tom by sa ani nehádal. Ibaže zákaz viesť motorové vozidlo, začína plynúť až od momentu, keď je prepustený na slobodu, takže ak dostal ročný trest väzenia a dvojročný zákaz šoférovať, je obmedzený tri roky. Stalo sa, že ho ,,náhodne“ pristihli ako preparkováva auto, prišli na porušenie zákona, zatkli, zavreli, a odsúdili.

Nemá ani štyridsať a v očiach spoločnosti je už odstavený ako starec – nepotrebný, aj keby za týmito stenami zhnil, nikto si to nevšimne… Tak to vidia súdy. Lenže viete, kto by s tým nesúhlasil?

Jeho rovnako mladá manželka, ročný synček, ktorí sa vyrovnávajú s prítomnosťou bez člena rodiny. Nielenže vyrovnávajú… prehrýzávajú sa cez ňu zo dňa na deň, moria sa s červenými číslami na účte, ktoré ohlodávajú jej i tak chabú materskú. Dennodenne musí rozmýšľať nad neistou budúcnosťou, odkázaná na pomoc blízkych.

Súd nerozmýšľa, či budú mať z čoho uhradiť bývanie, či zostanú nejaké drobné na potreby okolo dieťaťa, že tučná čiastka musí chodiť aj jemu, aby mohol svoju rodinu aspoň počuť, nehovoriac o liekoch na astmu a alergiu, ktorá v tomto zaplesnivenom mieste prekvitá.

Mal dodržiavať zákon!, nechali by sa počuť mnohí a ja by som im neprotirečil. No oponoval by som im vo výškach a spôsobe trestu. V okolitých krajinách Únie je štvornásobne nižšia sadzba za vodičáky (priemer), využívajú sa alternatívy, za každú cenu sa chráni rodina. Už som to spomínal, ak niekto nevie roky života darovať, nemal by ich brať, nieto ešte bezhlavo. Ľudia nie sú korytnačky, čo žijú dvesto päťdesiat rokov!

Prečo som sa rozhodol s vami podeliť o osud tohto muža? Z dvoch dôvodov. Predovšetkým verím, že každý by mal dostať príležitosť vyrozprávať svoj príbeh, nech už je akýkoľvek. A po druhé ma nenechalo chladným, akým spôsobom bol vzatý do väzby.

Pravdaže, mal zákaz viesť motorové vozidlo, no navzdory tomu si bol po motocykel v servise, ktorý mu tam dlhšiu dobu opravovali. Nezvládol riadenie a neubrzdil, keď pred ním prudko zastavilo auto. Vyletel z motorky a takmer sa zabil.

Tržné poranenie sleziny, pomliaždenie hrudníka, sériová zlomenina rebier, šok z vykrvácania s dobou liečenia nad šesť týždňov. Žiaden alkohol v krvi. Sto eurová škoda. Mal z pekla šťastie, že nedopadol ako mnohí iní, že nezanechal po sebe vdovu, sirotu a kríž pri ceste.

V jeden krásny deň prišla návšteva, nie pre jeho rozveselenie, ale prokurátor, sudkyňa so zapisovateľkou. Odsúdili ho do väzby priamo z nemocnice, akoby padlo na zem nebo, ak by to neurobili. Zmienil sa, že živí rodinu, že práve mal odísť pracovať na fušku, ale do olovenej duše ľudskosť neprenikne. Akoby mohla? Veď je špeciálny recidivista, nebezpečný pre spoločnosť. Na čo mu je to domáce väzenie s náramkom? Náhodou by mal syn otca, manželka manžela. To je neprijateľné. Takto vidí rodinu dvadsať minút cez video hovor, raz za mesiac. To zrejme postačuje.

Asi preto sa zahraniční sudcovia pýtajú Slovákov, o ktorých vydaní za takéto ,,krvilačné zločiny“ rozhodujú: ,,Čo sa to u vás deje?“ Stretol som sa s prípadom, keď sudkyňa zo zahraničia odporučila nášmu krajanovi s prechodným bydliskom u nich, aby nesúhlasil s vydaním, podľa jej názoru mu hrozí nespravodlivá sadzba.

V mojich článkoch dokola zaznieva jedna otázka, niekedy na vás vykúka z kontextu, inokedy ju naznačím, teraz ju však napíšem veľkými písmenami; PREČO za každú cenu pchajú telá do už aj tak preplnenej škatule nazývanej väznica?

Pretože je to sakramentsky výhodné!

Účtovníci sa teraz potešia, zabŕdnem do sveta, ktorí verne poznajú. Každý človek, stíhaný väzobne, si musí hradiť približne sto euro mesačne za väzbu po tom, čo ho uznajú vinným, hoci aj podmienečne (pre štát dôvod navyše odsúdiť, nie?). Ibaže Ministerstvo spravodlivosti platí ešte aj peniaze väzniciam podľa počtu väzňov (výplaty, náklady, a tak ďalej), súdom prémie za čo najviac ukončených prípadov. A kedy sa najlepšie, najefektívnejšie uzatvárajú prípady? Keď je človek na slobode, môže sa právne brániť, alebo keď je rozpľasknutý v strese pod drobnohľadom nemých múrov, čo k človeku nepustia ani kvapku nádeje? Keď nemá prakticky žiadne ľudské práva? Už asi tušíte…

Viete ako sa taký jedinec nazýva v krížovkách? Otrok…

Celý ten mechanizmus je vytvorený tak, aby sa odsudzovalo, zatváralo, ničilo, izolovalo a parazitovalo. Zaujímalo by ma, čo by nastalo, ak by vyšiel zákon o bonusoch za nevinného, za prepustenia z väzby, podmienečné prepustenia alebo tú mýtickú prevýchovu. Razom by sme zistili, že súdy sú veľmi prispôsobivé… A časté obavy z toho a z toho by sa rozplynuli ako vetrom odviaty dym.

Je nepodstatné, či ste niekoho naháňali so sekerou alebo porušili zákaz, zachádzajú s vami ako s Hannibalom Lecterom, odtrhnú vás od blízkych, hodia do hlbokej jamy, kde počuť krik ako na jatkách a cítiť pach krivdy a výčitiek svedomia. Tu nejde o neho, on si odtrpel, takmer prišiel o život, tu ide o jeho manželku, jeho rodinu – pravého poškodeného pred Bohom života.

Raz mi jeden cudzinec rozprával, že bol šokovaný, keď videl koľko vzťahov, manželstiev sa kvôli tejto mašinérii rozpadlo. Najprv mi vyrozprával, že u nich sú takéto zväzky posvätné, snažia sa vždy nájsť spoločnú cestu, potom sa opýtal či to sudcom nevadí. Takže tento príspevok je venovaný všetkým ženám, ktoré doma tŕpnu, čakajú, stískajú ružence, modlia sa.

A odpoveď či to sudcom nevadí? Ak im neprekáža držať vo väzbe nevinnú ženu, po dobu vyše dvoch rokov, tváriť sa, že to je v poriadku, ohýbať zákon ako chrbticu hadej ženy, nebude im vadiť absolútne nič. Ale o tom inokedy…

Naši premiéri! Únosy, bicykle, prostitútky a …

01.03.2021

Celý život ma vychovávali v duchu striktného dodržiavania zákonov, spoločenských konvencií i nasledovania vážených ľudí, čo vedú náš úžasný štát. ,,Tento človek je dar nášho ľudu, náš pán predseda, pán premiér,“ ukazovala mama tučným klobáskovým prstom na muža v obleku, vystupujúceho za sklom televízora. ,,On nás všetkých zachráni!“ dušovala sa [...]

Čo ma naučila armáda?

24.02.2021

Sychravý deň, štyridsaťčlenná čata, nastúpená pred veliteľom, čaká nás neľahká skúška. Niekoľkokilometrová trať plná blata, vodných prekážok, navyše zvládnutie podmienené časom. Veliteľ zdvíha ruku so stopkami tak, aby všetci videli. ,,Čas zastavím, až keď cieľom prejde posledný!“ Ozýva sa nesúhlasné mrmlanie, pretne ho znova nadriadený: ,,Ticho! Ste [...]

Tajomstvá väzenských praktík – svedectvo zvnútra

07.02.2021

Už takmer rok sa s vami delím o príbehy spoza mreží a teraz by som sa rád podelil o obsah listu od mojej polovičky, o ktorej som písal v minulom článku. Odporúčam vám prečítať si ho, aby ste chápali súvislosti. Dostala trest tri dni v diere. Aby ste boli v obraze, interné pravidlá väzníc obsahujú štyri strany textu o trestaní, štyri riadky o možnosti dostať pochvalu. [...]

nemocnica prešov

Upratovacie manévre v prešovskej nemocnici: Mopy dostali do rúk zdravotníci

04.03.2021 05:00

Vedenie prešovskej Fakultnej nemocnice s poliklinikou na čele s riaditeľom dalo výpoveď firme, ktorá 32 rokov upratovala priestory nemocnice.

dve percentá dane, Pravda, 2%

Pre náš Tomášov

04.03.2021 00:40

Sme komunitné spoločenstvo, ktoré sa zameriava na kultúrne, športové, náučné, charitatívne podujatia za účelom spestrenia života obyvateľov obce Tomášov a i.

Spolok Martina Rázusa

Občianske združenie Spolok Martina Rázusa

04.03.2021 00:31

Propagujeme dedičstvo duchovnej, umeleckej i politickej práce Martina Rázusa a ďalších osobností, preniknutej demokratickým, humanistickým, etickým posolstvom.

dve percentá dane, Pravda, 2%

PLAMIENOK n.o.

04.03.2021 00:30

PLAMIENOK je nezisková organizácia, ktorá bezplatne poskytuje nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť.

captivum

Nikto sa nenarodí ako väzeň, alebo zločinec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 32
Celková čítanosť: 146853x
Priemerná čítanosť článkov: 4589x

Autor blogu

Kategórie