Založ si blog

Tajomstvá väzenských praktík – svedectvo zvnútra

Už takmer rok sa s vami delím o príbehy spoza mreží a teraz by som sa rád podelil o obsah listu od mojej polovičky, o ktorej som písal v minulom článku. Odporúčam vám prečítať si ho, aby ste chápali súvislosti. Dostala trest tri dni v diere. Aby ste boli v obraze, interné pravidlá väzníc obsahujú štyri strany textu o trestaní, štyri riadky o možnosti dostať pochvalu. Trošku nesúrodý pomer. Ak si automaticky predstavujete tresty za dobodanie spoluväzňa, za vykopanie tunelu či za poriadnu ruvačku, ako to býva vo filmoch, sklamem vás. Tresty za gumičku na vlasy okolo zápästia, alebo za uterák, ktorý zabudnete odovzdať. Za čítanie pri večierke alebo, že sa cez deň zakryjete. Podľa mňa to nemá absolútne nič spoločné ani s jedným z troch účelov väzby. Ak vás zaujíma viac, prejdite si staršie príspevky, nájdite mnoho použiteľného obsahu.

A teraz sľúbený list.

Je sobota, druhý deň môjho trestu. Mám za sebou prvú noc. Ak ti niekedy niekto povie, že to vôbec nie je také hrozné, tak buď klame alebo je zvyknutý na ešte horšie podmienky. Vedela som, že to bude zlé, ale toto predčilo moje očakávania. Nemám klaustrofóbiu, ale toto je veľmi nepríjemné. Celé toto miesto je natreté ,,relaxačnou“ zelenou farbou. Od mreží k mrežiam viem prejsť tri kroky. Neviem si zatvoriť ani otvoriť okno, ktoré je teda permanentne otvorené a v noci som mrzla. Posteľ neexistuje, je to drevená pričňa ako zo stredovekých filmov, lenže namiesto slamy sú pod ňou ukryté tri matrace. Naozaj nepreháňam, ale bezdomovci majú slušnejšie. Nie sú ani v celosti, sú rozpárané a látka je nasiaknutá rôznymi neidentifikovateľnými fľakmi. Nechala som ich tam kde sú a spala som na dreve. Rozložila som si pod seba jednu deku, preloženú plachtu a v noci pridala aj moju priloženú osušku, lebo som si už necítila chrbát. Vankúš nedostaneš. Našťastie mám ten malý, vlastný a nezobrali mi ho, zatiaľ. Tak mám aspoň niečo pod hlavou. Snažila som sa neprepadnúť zúfalstvu a zobrať to ako nové dobrodružstvo. Spať na drevenej prični je v našej dobe a v pomeroch, v akých žijeme, zabudnutým archaizmom. Kto vie prečo. Keď mi už bolo v noci naozaj do plaču, od zimy, z meravého tela a zmocňovalo sa ma číre zúfalstvo, tak som si v hlave vymyslela obraz, že som doma…

Som zamrežovaná od okien, ktoré sú kompletne zamrežované (asi ako tie tvoje na izbe vrátane plexiskla, aj od radiátora, ktorý je mimochodom tiež zamrežovaný) asi s metrovým odstupom. ,,Toaleta“ je pre mňa najhoršou traumou. Zmierila by som sa aj s troma krokmi, aj s pričňou, veď toto je trest v treste, tak si to uži, ale toto je tá najpotupnejšia vec, ktorú som kedy videla a zažívam. Nijakým spôsobom nie je oddelená. Je priamo v izbe a je to taká tá vec, čo je v tých eskortných celách (diera v zemi s jedným schodíkom, takzvaný šľapák. Do roku dvetisíc šestnásť boli tieto šľapáky jediným ,,WC- kom“ vo väčšine väzieb. ,,Starší väzni“ mi vraveli, že do otvoru dávali na noc plastovú fľašku, aby odradili potkanov. Občas sa nejaký zatúlal. ZAUJÍMAVOSŤ, v nemeckých STAZI väzniciach, ktoré súčasná doba definuje ako barbarské a dodnes v nich robia prehliadky, ako pripomienku neľudskosti, boli normálne záchody už pred šesťdesiatimi rokmi!). Páchne to všetkým, čo sa do toho robí a ešte som sa neodvážila to použiť, až kým to nebude naozaj nutné. Nepijem, len nevyhnutné množstvo a samozrejme ani nejem, ale kto by aj jedol. V momente ako to ideš použiť a pán veliteľ sa rozhodne prísť na kontrolu, tak ťa vidí ako vykonávaš svoju potrebu, pretože je to len vyvýšený múrik s mrežami. Od dverí si tiež oddelený asi jednometrovým odstupom s mrežami a skrinku nemáš. Všetko musíš mať pobalené tak ako si prišiel. Súkromie neexistuje. Nevieš sa ani prezliecť bez pocitu, že ktokoľvek a kedykoľvek ťa môže prísť ,,kuknúť“. Ani posteľné prádlo cez deň nemôže byť na tej prični. Mám tam prehodenú len deku, ktorú mi tam dovolili nechať, inak ani to. Nemyslím si, že toto je trest adekvátny mojim ,,priestupkom“ voči ústavnému poriadku. Viem si predstaviť, že sem dajú ukľudniť osobu čo sa nevie správať, robí zle, bije sa, je agresívna, nerešpektuje to, čo im velitelia povedia. Naozaj je nutný takýto trest…?

Či je nutný? Možno pre tých, čo si tým niečo kompenzujú. Ja osobne mám veľmi férového a ľudského referenta, no ona zrejme nemala. Moc, alebo nadvláda sú extrémne návykové. Vždy keď si myslím, že už to naozaj nemôže byť horšie, lebo toho hrozného bolo tak veľa, predsa musí prísť už konečne čas, keď sa to všetko prelomí, tak miesto toho dobrého príde ešte horšie. Teraz si asi môžem povedať, že som všetky možné zážitky z prostredia väzenia vyčerpala maximálne. Zažila som aj dobré, ale za posledných deväť mesiacov to degradovalo k tým najhorším možnostiam čo sa tu môžu udiať. Psychopatku, bláznov, kleptomanku, lesbické obťažovanie, až som sa dopracovala do diery. Dúfam a možno som opäť trúfala, že už toho viac nebude.

Na súde vysvetľovala, že je tu dvadsať osem mesiacov neadekvátne. Predkladala vysvetlenia, poukazovala na dokazovanie a hrubé zásahy polície vydieraním, zastrašovaním, sľubmi. Sťažovala sa aj na neľudské podmienky, no nič nepomáha. V uzneseniach používajú dávno vyvrátené tvrdenia a ako argumentoval jej advokát: celé to hraničí so zdravým rozumom. Opravte ma ak sa mýlim, ale neprebiehali podobne kedysi procesy s čarodejnicami? Buď ich odsúdili na základe číchsi zlých pocitov z prítomnosti temných síl, alebo si pravdu vypáčili mučením. A keď tieto úbohé ženy viedli k hranici, nepomohol im ani srdcervúci nárek a vysvetlenia, že ich donútili priznať sa. Tým, čo rozhodovali, to bolo ľahostajné, prekrútili si to podľa potreby.

Musela som všetko povedať a vysvetliť čo som tvrdila na súde. Vraj sa to bude ďalej prešetrovať. Aj tie moje kázeňáky (tresty) a tak ďalej. Podľa mňa bude asi aj tak všetko v poriadku a v súlade s predpismi. Ale aspoň mi sľúbili, že ma už nebudú dávať s fajčiarmi. Sľúbili, že sa pokúsia ma umiestniť na samoväzbu, nakoľko už psychicky nezvládam byť s takými osobami, s akými ma neustále dávajú. Lenže nie je kam, nie sú kapacity.

Pravdaže to bude v súlade so zákonom, s predpismi, hoci bežnému, zdravo uvažujúcemu človeku by pripadalo všetko priam choré. No tu im pripisujú svetský význam a súdia, že všetko na svete možno zmeniť, iba tieto predpisy nie. A zákon? Za čo dostanete v Rakúsku šesť mesiacov až tri roky, u nás desať až pätnásť rokov! Aby ste si to lepšie predstavili, tam by vám v prenesenom zmysle slova odcvakli pol prsta, u nás všetkých dvadsať. Neospravedlňujem trestnú činnosť, ale kto ospravedlní roky neprimeraných stredovekých trestov? Vraždy sú na roveň s niektorými nenásilnými činmi. Keby to bolo účelné, fajn, ale je to nielen neúčelné, ale aj kruté! Napríklad nariadenie, že obvinený (ešte vždy platí prezumpcia neviny) sa musí nechať otestovať, ak nie, dvadsať dní diera. Nie som proti testovaniu, ale musia sa hrozby a strach používať naprieč celou justíciou v našom osvietenom storočí?

Dnešný útrapný deň sa blíži ku koncu. Ešte celú nedeľu a v pondelok poobede ma konečne dajú preč. Nechcem už zažiť nikdy nič podobné v mojom živote. Toto je totálne na psychiku aj pre silného človeka. Je mi veľmi smutno, myslím na našich doma. Za celý deň som nevypila ani pol litra vody. Bolí ma hlava. Bola som cikať len dva krát a keby som nevypila dve kávy, tak možno ani to. Lenže po tej prebdenej noci som K.O a tu si nemôžeš ľahnúť. To cikanie ma bude deprimovať až do konca života. Nedokázala som odignorovať desivú realitu špiny všade vôkol mňa nielen na ,,mieste činu“, ale aj dlho (možno nikdy) neumývaných obkladačiek. Baktériami musí byť toto miesto prešpikované od základov. Chcela by som znovu do seba zasiať nejaký impulz, ale zakaždým keď sa odhodlám, tak ma niečo zrazí ešte hlbšie. Neviem kedy som sa naposledy úprimne zasmiala, alebo by mi bolo na duši dobre. Aj toto mi príde ako trest za to, že sa vôbec sťažujem a dovolím si trápiť sa. Ukážka toho, že môže byť ešte aj horšie. Tak nech som spokojná tak, ako som. Znie to ako totálna fikcia a pri tom je to holá pravda. Za telefonát s láskou o citoch tri dni v diere. Chýba už len drak, alebo škaredá ježibaba…

Slovenský inštitút väznenia je podobný vojne; začne ľahko, zo dňa na deň, no vymaniť sa z toho trvá pridlho, za cenu vysokých strát. Navyše je nepodstatné kto bol v práve, po čase sú zločiny na oboch stranách. A pravda? Vždy ostane na strane víťaza…

Dvadsať osem mesiacov jej súd argumentuje dôvody väzby niečím, čo bolo x krát vyvrátené, vyťahujú si vety z kontextu, neberú do úvahy okolnosti vyšetrovania ani dôkaznú situáciu. Hoci jej dávajú za vinu niečo, čo skončilo v štádiu pokusu, bez reálnych škôd, pána Kožucha prepustili po trištvrte roku za miliónové škody a dôvod: aby nebola väzba prostriedkom k vynútenému priznaniu. Navyše kvôli tomu, že nemal kontakt so ženou, ktorá nemala nič spoločné s trestnou činnosťou. Prečo neplatia zákon a ľudské práva aj pre obyčajných ľudí? Obzvlášť pre ženu, ktorá žila ukážkovým životom? Doplatila na to, na čo tri-štvrtina žien vo väzení. Možno stretla toho nesprávneho. Mňa…

Znamená pre mňa to najkrajšie a najlepšie čo mi mohol život dopriať, a predsa kdesi v hĺbke duše ľutujem, že ma stretla… Pretože keby nie je mňa, netrpela by, nepoznala by tento svet, kde sú láska a ľudskosť pochované pod hrubou vrstvou mŕtvych paragrafov, aké poľujú na jednoduchý sedliacky rozum, ktorý automaty v uniformách a talároch vykázali zo svojich úradov. Zrejme by nikdy neprišla do styku so sľubmi, ktoré jednu krivdu vyriešia a sedem ďalších spôsobia. Je príšerne bolestivé priznať si to, ale je to tak. Radšej by som ďalej tápal životom, ktorý bez nej vlastne ani životom nebol, len aby bola v poriadku, šťastná… Bohužiaľ, čas vrátiť nedokážem, môžem iba veriť v zásah vytúženej spravodlivosti a dúfať, že keď jej konečne pozriem do očí, uvidím tam opäť to, vďaka čomu mám silu každý večer zomrieť a ráno sa znova narodiť; celý vesmír poézie, príliš vznešené verše, aby sa dali zapísať, hoci len zapamätať…

 

Veľmi podozrivý prípad. . . alias ako to u nás chodí.

28.03.2021

V dnešnom príspevku vám sprostredkujem ďalší príbeh spoza mreží o mužovi, ktorého nazvem Pavol. Akademicky vzdelaný človek, ovláda niekoľko jazykov, väčšinu života strávil v Rakúsku. Prežil už vyše päťdesiat zím. Hoci nie je Slovák, jeho bývalá manželka a dcéra sú. Za hrubé mreže ho posadili za obzvlášť závažný zločin podvodu. Čo znamená obzvlášť [...]

Opätovné zadržanie Jankovskej

06.03.2021

Vytúžené prepustenie na slobodu, otvárajú sa dvere, sloboda začína šeptať rečou príjemného vánku. Už len pár krokov a trápenie skončí. Už žiadne námatkové kontroly, vyzliekanie do naha (mne sa to stalo, keď som písal tieto riadky), lebo predpisy tak kážu. Už žiadne trieskanie do dverí o päť štyridsať päť. Zbohom erárne prádlo, zbohom budenie svetlom každú [...]

Naši premiéri! Únosy, bicykle, prostitútky a …

01.03.2021

Celý život ma vychovávali v duchu striktného dodržiavania zákonov, spoločenských konvencií i nasledovania vážených ľudí, čo vedú náš úžasný štát. ,,Tento človek je dar nášho ľudu, náš pán predseda, pán premiér,“ ukazovala mama tučným klobáskovým prstom na muža v obleku, vystupujúceho za sklom televízora. ,,On nás všetkých zachráni!“ dušovala sa [...]

George Floyd Officer Trial

Expolicajta Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda

20.04.2021 23:24, aktualizované: 23:48

Vynesenie verdiktu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, budova súdu bola obohnaná ostnatým drôtom aj betónovými zátarasami a do ulíc Minneapolisu boli nasadené tisícky policajtov.

Vladimir Putin

Mierové rozhovory v konfliktnej oblasti? Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie v Donbase

20.04.2021 22:33

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že v konflikte medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami "ide o milióny životov".

Armin Laschet

Strach zo zelenej kancelárky zomkol čiernych sokov

20.04.2021 21:47

Annalena Baerbocková alebo Armin Laschet? Jeden z nich s najväčšou pravdepodobnosťou po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku nahradí dosluhujúcu kancelárku Angelu Merkelovú.

Peter Kmec, Ide o pravdu

Kmec (Hlas) v Ide o pravdu: Heger je len neinformovaný hovorca Matoviča

20.04.2021 20:30

Ruskí agenti mali byť za výbuchom českého muničného skladu v roku 2014. „SIS aj vojenské spravodajstvo musia informovať poslancov,“ povedal v relácii Ide o pravdu poslanec Peter Kmec.

captivum

Nikto sa nenarodí ako väzeň, alebo zločinec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 34
Celková čítanosť: 154527x
Priemerná čítanosť článkov: 4545x

Autor blogu

Kategórie