Založ si blog

O svedomí a ľudskej ľahostajnosti

Opäť sa po dlhšej odmlke pripomínam spoza mreží, aby som vyprázdnil hlavu od myšlienok, ktoré sa tlačia von.

V októbri 2004 v Škótsku sa konalo verejná odpustenie viny vyše 80tim osobám popraveným sa údajné bosoráctvo v priebehu 16. a 17. storočia. Väčšina uvedených osôb bola odsúdená bez predloženia konkrétnych dôkazov – výhradne na základe svedkov obžaloby, ktorí vyhlásili, že v ich blízkosti cítili prítomnosť zlých duchov.

Zločiny inkvizície sú nám z histórie známe, najmä ich praktiky a postupy ako docieliť svoje. Považujem za nebezpečné, ak čo i len zlomok inkvizičných tradícií nájdeme v dnešných inštitúciách. O väzniciach sa hovorí ako o lágroch, slovo je odvodené z nemeckého láger – Sklad. Keďže som v tomto sklade ľudských osudov a mám rád príbehy, často počúvam, čítam súdne spisy a na základe toho konštatujem, že kde-tu isté náznaky vo svete justície bádať.

Inkvizícia začínala záverom a hľadala otázky, na ktoré im ten záver potvrdí odpovede. Bohužiaľ, tento postup dnes praktizuje alarmujúce percento prokurátorov, o niečo nižšie percento sudcov, no otázka znie: ,,Je to správne?“

Je na tom niečo zarážajúce: momentálny systém policajno-prokurátorsko-súd-nej moci pre mňa zosobňuje obriu pavučinu, ktorá nás obklopuje a zachytí nielen to, čo zachytiť má, ale aj čo nemusí, napríklad zrniečka prachu z ovzdušia: v tomto prípade ľudí, ktorí boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Tých ktorí boli skutočne nevinní. Nerobím si ilúzie, verím, že 10% ľudí je nespochybniteľné bez viny, ďalších 10% by som priradil do skupiny dubio in proreo – kedy pre nedostatok dôkazov sa musí súd prikloniť k prospechu obžalovaného.

A predsa, som sa stretol/stretávam s prístupom súdov, kedy si vytýčia záver a pchajú kocku do otvoru na trojuholník, len aby dokázali svoj počiatočný záver, hoci už bol dávno vyvrátený. Veď to by bolo… mýliť sa v neomylnosti svojho povolania. Často si kladiem mnoho otázok, no stále sa mi po rebríku vedomia šplhá jedna: Čo za človeka môže týrať ženu držanú vo väzbe roky, hoci právo aj logika nato hlučne upozorňujú? Kde je to svedomie? Ako sa dokáže vôbec na to tak dlho pozerať a nezblázniť sa? Odosobnenie? Ak odosobnenie vedie k strate pocitov, ako sa môžeme spoliehať, že ho bude ťažiť svedomie, ak rozhodne zle? Aj svedomie je pocit, či nie? Čo ak sa neriadi zákonom, ale prikláňa sa iba k strane obžaloby, ktorá sa v dnešných dňoch poddáva na inkvizíciu najväčšmi? Ja píšem o konkrétnej žene, no každý si môže dosadiť niekoho iného. Prípadov je neúrekom.

Odpustenie viny v Škótsku zmieneným ,,bosorkám“ udelil štrnásty barón z Prestoungrange a Dolphinstounu. Verejne si nárokoval právo ,,odpustiť vinu“, hoci je potomkom skutočných zločincov, ktorí nevinných vraždili. Čo je to ak nie pokrytectvo? Neospravedlnil sa v mene svojho rodu, nie, on odpustil vinu niekomu, kto vinný nebol. Ak by vás na ulici zastavil cudzí človek so slovami ,,odpúšťam ti“, dozaista by ste sa opýtali ,,a začo?“. Aj u nás sa spustil nový lov na bosorky. Tentoraz nie žeravým železom, ale najkrutejšou zbraňou, akú za tisícročia ľudstvo vyvinulo: ľahostajnosťou.

Azda by nebolo od veci spomenúť údel môjho spolupustovníka z cely. Neohrozil spoločnosť, ublížil len sebe a hoci porušil zákon, zaslúžil si aspoň primeraný trest. Pripravil si veľmi vecnú reč, analógiu s inými prípadmi, spomenul, že jeho žena je sama na materskej, že ma chorú matku, doložil jej zdravotnú dokumentáciu a v zákone našiel vo svoj prospech poľahčujúcu okolnosť. Prokuratúra tlačila na čo najvyšší trest a sudkyňa ju vypočula. Áno, porušil zákon, šoféroval napriek zákazu. Aký následok spôsobil spoločnosti? Pán Lipšic, hoci neúmyselne, usmrtil chodca na prechode. Dostal podmienku. Nepoznám veľa ľudí, ktorí by za podobný čin dostali podmienečný trest. Súdy vyčítajú ľuďom, že nie nežili normálnym životom, lebo mali pokuty za rýchlosť, takže sa priklonia k tvrdšiemu trestu. Pokuta a usmrtenie? Jeden väzenie, druhý špeciálny post s niekoľkotisícovým platom. Možno to je moderný znak právneho štátu. Táto sudkyňa sa ešte pred pojednávaním dozvedela, že tomuto chlapovi tá ťažko chorá mama umrela, po vynesení rozsudku mu ešte povedala úprimnú sústrasť a jeho manželku s dieťaťom nepustila do súdnej siene, hoci mala negatívny test. Možno je to príznak svedomia, ktovie. Možno by sa nezvládla pozrieť do očí toho drobca a vziať mu otca na takú dobu.

Preto sa znova pýtam, kde je to svedomie?

Texaský väzeň Joe Bryan bol pred tridsiatimi rokmi nespravodlivo odsúdený za vraždu manželky. Čin sa stal v noci, keď Joe spal v hotelovej izbe, vzdialenej dve hodiny cesty autom. Žiadny motív, žiaden dôkaz, iba tlak obžaloby(prokurátor), aby bol odsúdený kvôli dôkazu, ktorý nikdy na súde neukázali. Vraj zmizol. Stopy viedli k istému policajtovi, ktorý po rokoch spáchal samovraždu. Joe má vyše 80 rokov, stále sedí vo väzení už tri desaťročia a hoci o ňom vyšlo nespočet článkov, investigatívnych štúdii, súdny systém odmieta jedno odvolanie za druhým. Má čas. Jeho príbeh inšpiroval aj Johna Grishama k napísaniu knihy Strážni anjeli.

Skúste si zdvihnúť ruku a ukážte štyri prsty. Ak by niekto stál pred vami a dali by ste mu otázku ,,Koľko prstov vidíš?“, odvetil by vám ,,Štyri“, ak by samozrejme nefičal na omamných látkach. Štyri. Ale je to správna odpoveď? Pozrite sa nato zo svojej strany. Väčšina z vás vidí päť prstov, vidíte aj palec ukrytý za ostatnými prstami. Čo ak sudcovi uniká práve ten chýbajúci palec? Môžete ho presviedčať, ale on ho nevidí, čo však sudca, čo o ňom vie, ale vidieť nechce? Čo zatvára oči? Možno si ide slepo za kariérou. Možno považuje svoje rozhodnutie za malé zlo, tolerujúce spoločnosťou, lenže… predstavte si, že varíte večeru pre návštevu. V komore vezmete hríby ako prísadu. Pozriete na ne a vidíte, že sú už pokazené. Ale poviete si ,,no čo, trochu ho bude bolieť brucho, zvládne to“, a navaríte z nich. Hosť po zjedení polievky umrie, lebo ten konkrétny hríb vylučoval toxín. Tým chcem povedať, že ak je človek ochotný podstúpiť cenu ,,menšieho zla“, musí rátať aj s tým, že môže spôsobiť apokalypsu. Čo je apokalypsa? Ľahostajnosť sediaca na tróne v súdnej sieni. Čo i len o deň prísnejší trest. Nespravodlivé odsúdenie. Posledné je katastrofa katastrof, a jedno orientálne príslovie vraví, že ak zabiješ nevinného, ako by si zabil všetkých ľudí. Trošku to pozmením: ak odsúdiš jedného nespravodlivo, akoby si odsúdil všetkých ľudí.

Iba blázon by mohol tvrdiť, že na Slovensku platia princípy právneho štátu, a to bez výnimky, že náš justičný systém je výnimočne presný, dokonale nastavený, lebo nie je. Niektoré rozhodnutia nielenže postrádajú prvky svedomia, ale robia ich autorov vinnými, hoci si nevyslúžia kritiku, ale uznanie prislúchajúce k ich funkcii. Kiežby existoval fungujúci inštitút, ktorý by šiel po krku policajtom, prokurátorom, sudcom za zjavné chyby tak, ako po potencionálnych zločincoch. Keby tak vyšetrovali porušenia práv na obhajobu alebo spravodlivý proces. Dĺžku väzby. Dôsledky, ktoré znáša rodina podozrivého. Znížila by sa šanca beztrestne páchať na niekom nielen justičný omyl, ale časovú lúpež, ktorá sa nedá odčiniť žiadnymi peniazmi.

Lúčim sa s vami prianím, aby ste nikdy neprišli do kontaktu so súdnou sieňou, no ak aj áno, aby vás sudca uhostil nie ľahostajnosťou k tomu z čoho vám ,,navarí“, ale ľudským svedomitým prístupom.

Bič alebo cukor – justičné praktiky.

16.06.2021

Čím viac čítam, čím viac študuje, tým viac má tá zastaraná, podlá, skostnatená rutina väzenstva nielen poburuje, ale aj zákonite sklame ako človeka. Prečo? Pretože kopance človečích zlyhaní naprieč históriou v otázkach humanity zostávajú v našej krajine prehliadané ako žena znásilňovaná v bočnej uličke, od ktorej všetci radšej odvracajú zrak. Za posledný [...]

Ako zo mňa spravili „kajúcnika“

02.06.2021

Považujúc tento čas za šibeničný, plním sľub zo starších blogov a delím sa o NÁŠ príbeh skôr, než bude neskoro. V slávnej Hre o tróny sa zrádza, intriguje, nehľadí sa na obete ani prostriedky. Náš prípad by mohli výstižne nazvať Hrou o pravdu s rovnakými praktikami. Podávam svedectvo, tlačiace sa von, hoci, môže niekomu príšerne prekážať. Niekomu kto je [...]

Veľmi podozrivý prípad. . . alias ako to u nás chodí.

28.03.2021

V dnešnom príspevku vám sprostredkujem ďalší príbeh spoza mreží o mužovi, ktorého nazvem Pavol. Akademicky vzdelaný človek, ovláda niekoľko jazykov, väčšinu života strávil v Rakúsku. Prežil už vyše päťdesiat zím. Hoci nie je Slovák, jeho bývalá manželka a dcéra sú. Za hrubé mreže ho posadili za obzvlášť závažný zločin podvodu. Čo znamená obzvlášť [...]

opatrenia obmedzenie pohyb koronavírus Veľká noc

Vodičov na vjazde do Bratislavy čaká cez leto skúška nervov

20.06.2021 21:58

Medzi Lamačom a tunelom Sitina bude k dispozícii len jeden jazdný pruh.

Francúzsko politika voľby regionálne 1. kolo

Prvé kolo miestnych volieb vo Francúzsku ovládli konzervatívci, Macron pohorel

20.06.2021 21:44

Voľby sprevádzala rekordne nízka účasť.

Branislav Gröhling

Koľko detí prepadne? Opakovať ročník môžu tisíce žiakov

20.06.2021 21:15

Kým ešte na prelome rokov minister školstva Branislav Gröhling (SaS) opakovanie ročníkov vylučoval, teraz jeho rezort hovorí niečo iné.

andrej babiš

Odporcovia Babiša vystavili jeho vláde symbolický účet

20.06.2021 19:05, aktualizované: 20:59

Na účtenku v nadživotnej veľkosti spísal spolok všetky problémy a kauzy Babišovej politiky.

captivum

Nikto sa nenarodí ako väzeň, alebo zločinec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 37
Celková čítanosť: 162694x
Priemerná čítanosť článkov: 4397x

Autor blogu

Kategórie